Kde by tieto krajiny autoritárskych režimov bez toho skazeného a zavrženiahodného západu boli?
Neustále proti nemu zbroja a zhadzujú jeho hodnoty, pričom ale bez štipky hanby siahajú po jeho technológiách a kopírujú jeho postupy.
To je taký vtipný paradox týchto režimov, ktoré ešte nepochopili, alebo nechcú chápať, že neustály pokrok sa dá dosahovať len v prostredí demokracie, kde sú jednotlivcom neni hádzanie polena pod nohy a zatváranie za vlastne, odvážne a mnohokrát inovatívne riešenia zabehnutých veci.
Ešte nikdy v histórii sa nestalo, žeby takýto režim napredoval pred ostatných svetom, práve naopak, oddeliť sa od zvyšku, znamená stagnáciu a zaspanie doby. Krásnym príkladom pre nás všetkých môže byť kontrast západu po roku 89 a čerstvo oslobodených krajín bývalého sovietskeho zväzu.
Pripadne Japonsko pred druhou svetovou, či južná Kórea. Je to jednoduché, diktátor bude držať vždy pevnú ruku nad krajinou a riadiť ju len svojim krátkozrakým a obmedzením videním vrátené obyvateľstva, zatiaľ čo v demokracii môže každý jednotlivec zasiahnuť do kolobehu krajiny a prispieť k jej prospechu.
Inak povedané, viac hláv = viac nápadov a viac možnosti, hoci sa tým mozno dáva aj viac priestoru pre hlúposť, ale nič nieje dokonale a aj väčšina hlupákov je len nevedomá, nie beznádejne hlúpa.