Gigatest 100+ chladičov – ktorý, kedy a v čom má navrch či ťahá za kratší koniec?

Nasledujúcou sumarizáciou definitívne uzatvárame testy chladičov. Áno, ďalšie už na ExtraHardware nebudú. Dôvodov k tomuto kroku je viac než len to, že doslúžila testovacia zostava. Touto správou síce asi nepoteším to preživšie torzo čitateľov, ktorí dodnes pretrvali, nemigrovali k mobilným zariadeniam na plný úväzok a zostali minimálne vo svojich domácnostiach verní „hard-core“ hardvéru stolných počítačov.

Od začiatku roku 2012 po súčasnosť prešlo našim testlabom viac ako sto rôznych procesorových chladičov, ktoré sme podrobili detailnému testovaniu. Až na výnimky sa nám podarilo pokryť všetko, čo stálo za zmienku (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova).

Zľava Scythe Ninja 4, Noctua NH-D15 a zase Scythe – Fuma 

Tí z vás, ktorí sledujú moje testy od začiatku, ako som začal pre magazín pracovať, vedia, že sme po pomerne krátkej dobe prvú metodiku zatrhli a prepracovali ju k našej (a veríme že i vašej) spokojnosti. Tak ako tak, niekoľko zaujímavých chladičov vypadlo i z nej. Za pripomenutie stojí hlavne atypický Prolimatech Genesis kombinujúci tower i top-flow do jedného tela.

Svoje miesto na trhu mal i Scythe Mine 2 dlho čakajúci na pokračovateľa rodu dvoj-vežových, až sa objavil Fuma. Ten už však výsledkové grafy nerozšíri. Rovnako tak ani nový SilentiumPC Fera 3, čo je škoda, ale realita nepopustí. Efektivitou návrhu prekvapil i Zalman CNPS12X či Xigmatek Loki. Druhý menovaný sa dočkal už i nástupcu, ktovie, či je na tom tak dobre ako urastenejšia Gaia II.

To najzaujímavejšie a najpopulárnejšie od Noctuy, Phanteksu či Gelidu sme po prechode na inú testovaciu platformu premerali pochopiteľne znovu a už zapadajú do dnešného rekapitulačného programu. 

Na merania hladiny hluku používame riadne skalibrovaný prístroj Voltcraft SL-100

Nebudeme to komplikovať a nudiť vás obrou tabuľkou parametrov, ktoré si aj tak každý meria ako chce a hodnoty prietoku a produkovaného hluku iba zavádzajú, pustíme sa rovno na vec. Kto by si predsa len chcel overiť napríklad rozmery či kompatibilitu pätíc, môže, jednoducho cez popisy pri grafoch prekliknúť do samostatnej recenzie konkrétneho chladiča. Nezabúdajte, že stĺpce v grafoch môžete rôzne preskupovať voľbou kritérií. Okrem východzej hodnoty i podľa typu, výrobcu, hmotnosti či hlavne asi ceny. Jednotlivé pruhy si pre lepšiu orientáciu môžete odlíšiť ľubovoľnou farbou.

V každej recenzii je zachytený s jemnosťou po stovkách otáčok i priebeh hladiny hluku. Nie každý chladič má lineárnu krivku a zakrivenie je niekedy pekne zaoblené. Cieľom bolo vám, našim čitateľom, v rámci možnosti poskytnúť, čo najpodrobnejšie výstupy zakladajúce na exaktných a pestrých meraniach, z ktorých si každý nájde to svoje.

Testujeme pri automatickej regulácii, maximálnom alebo o tretinu zníženom výkone, pri konštantnej – nízkej hladine hluku, s referenčnými Nanoxiami FX12-2000 pri 1200 aj 2000 otáčkach, kde porovnávame výkon čisto pasívnej časti bez ohľadu na to, s kým ventilátorom sa dodáva. Tu pritvrdzujeme aj na intenzite prietoku systémového chladenia, jeho extrémne otáčky simulujú vhodné prostredie overclockerov, čo chcú počítač ako celok normálne používať (tj. nie s komponentmi rozloženými po stole či na benchtable). Priestor dostal i pasívny režim bez ventilátorov, resp. bez priameho aktívneho ochladzovania rebier pri stále fungujúcej dynamickej cirkulácii vzduchu. Tradičné koncepcie z lamiel a heatpipe nie sú „fanless friendly“.

Celkom v prietrži dlhých grafov nájdete 1292 výsledkov (12.–17. kapitola) plus pri modeloch určených na pasívnu prevádzku sme podrobne namerali vývoj teplôt v závislosti od času v minútových intervaloch.

 Za technickú podporu a vždy za perfektnú spoluprácu 
vďačíme okrem Voltcraftu i obchodom TipHardware a TNTrade

 

V texte sa budú často skloňovať slová účinnosť a efektivita, ktoré však nepovažujeme za synonymá. V našom ponímaní s nimi pracujeme tak, že účinnosť vyjadruje pomer chladiaceho výkonu k hladine produkovaného hluku a efektivita zase vzťah hmotnosti pasívu k chladiacemu výkonu, čo vypovedá, o tom, do akej miery dokáže konkrétny chladič využívať potenciál materiálu, ktorý je použitý na jeho výrobu.

Aby bol v tom poriadok, chladiče sme v abecednom radení rozdelili do desiatich kapitol. Ku každému, ktorý sa ťahal s výsledkovou databázou až do týchto chvíľ, vytiahneme to najtrefnejšie, čo ho charakterizuje.

Akasa, Alpenföhn, Antec, Arctic, BeQuiet!

Akasa Medusa

Už v čase svojho uvedenia nebol schopný konkurovať podobným, dávno zabehnutým konštrukciám. Pri maximálnom výkone niektoré síce dobiehal, tichší nebol.

Zaujať mohol iba ventilátormi, a aj to iba po stránke vzhľadu. Lopatky S-Flow síce skutočne pretlačia pri porovnateľných otáčkach viac vzduchu ako štandardné rotory, to ale na úkor podstatne vyššej hlučnosti, ktorá je kameňom úrazu. K naozaj tichému chodu väčší 140mm ventilátor nevyladíte.

Chvíľu sa predával za pomerne pekných 1600 korún, ktorá toho veľa odpustila, za súčasnú cenu 2100 Kč však ruky preč.

Akasa Nero 3

Najskvelejší pomer ceny k účinnosti nemá ani tento chladič, zato umožňuje rýchlu montáž milovanými i nenávidenými push-pinmi, ktoré sa kvôli nižšej stabilite hlavne u väčších konštrukcií už len tak nevidia. Čo ale musíme vyzdvihnúť, je mimoriadne tichá impulzná modulácia, čo je voda na mlyn do zostáv, kde sa očakáva, že sa chladič iba zapojí, funguje a nevyžaduje žiadne ďalšie ladenie.

Ide o taký, povedzme, dobrú mainstreamovú voľbu pre menej náročných používateľov, ktorí pretaktovanie neriešia a ono prítomné jemné vrčanie motorčeku nepostrehnú.

Alpenföhn Brocken 2

V dobovej recenzii sme mu veľa toho nevyčítali, snáď len nižší výkon pri maximálnych otáčkach. Tie sú na druhej strane pomerne nízke a prevádzka je na opátku i v plnej ráži najtichšia zo všetkých chladičov, ktoré sme kedy testovali. Túto prednosť naplno využíva po vyladení na nízku hladinu hluku, kde síce nedominuje, ale s ohľadom na nie úplne najhoršie hydraulické ložiská v rámci cenovej kategórie patrí k tomu lepšiemu.

Antec Kühler H2O 620

Sklamanie nad sklamanie. Keď to situácia skutočne nevyžaduje, tzn. nad procesorom je viac priestoru než zopár centimetrov, AIO vodníkom sa vyhýbame ako čerti svätenej vode. A toto riešenie Antecu posúva hranice ešte ďalej.

Ventilátor s pumpou zdieľa jeden motorček, čo znamená nielen to, že ventilátor v prípade poruchy nemôžete používateľsky vymeniť, ale hlavne to, že so znižovaním otáčok ventilátora sa zároveň škrtí i prietok čerpadla. Pri nízkej hlučnosti je účinnosť skutočne, ale skutočne mizerná, to už by bol na tom možno lepšie aj intelácky stock. 

Arctic Freezer 13 Pro

Svetielko Arcticu vyhaslo už dávno. Vlastne, pod novou menovkou, po premenovaní z Arctic Cooling, asi ani nikdy nesvietilo.

Dobré meno si firma vybudovala už naozaj v chladiacom stredoveku, kedy Freezer chladil prvú ligu. Je škoda, že celá produkcia tvrdo zaspala a iba recykluje dávno zastarané a prekonané konštrukcie. Freezeru 13 Pro sa vyhnite oblúkom.

BeQuiet! Dark Rock Pro 3

Stručne: má bezkonkurenčný vzhľad i spracovanie. A to je asi presne to, čo má tento produkt predávať. Ak hľadáte čo najlepší pomer výkon/hlučnosť bez ohľadu na elegantný vizuál, nebude pre vás najlepšou voľbou. Bezkonkurenčný je iba vtedy, ak neodoláte strieške z brúseného hliníku, tú ponúkne iba BeQuiet!

Ďalšie prvenstvo si BeQuiet! pripisuje za najnepohodlnejšiu montáž, s akou sa dnes môžete stretnúť. Veľmi skúpe je i príslušenstvo. Takto drahý a luxusný chladič by si zaslúžil aj lepšiu termopastu než na jedno použitie.

BeQuiet! Dark Rock TF

Fešák je i stajňový kolega s koncepciou top-flow, tzn. s ventilátormi orientovanými tak, že fúkajú kolmo na základnú dosku, čím je lepšie ochladzovaná napájacia kaskáda.

Spolu s osadeným spodným ventilátorom nainštalujete až 5,7cm pamäťové moduly, čo je podstatne veselšie ako u twin-toweru vyššie, s väčšinou kitov problém tak mať nebudete.

Extrémne nepohodlná montáž a biedne príslušenstvo zostávajú. Rovnako tak má ale i špičkové ventilátory s mimoriadne nízkymi štartovacími otáčkami, čo platí pre high-end BeQuiet! všeobecne. Pri nízkych otáčkach a hlučnosti nepozná v rámci svojho typu (top-flow) výkonnostnú konkurenciu.

BeQuiet! Shadow Rock 2

No, nebol by to BeQuiet!, aby mal rozumný montážny systém. Tento chladič je ale zo všetkých najotrasnejší. Nie, že by nemal na vrchu pekný pliešok, ten nechýba, ale výkonnostne je to naozaj bieda, hlavne po regulácii k nižšiemu prietoku, kedy sa výrazne prepadáva. 

Neprievzdušná kocka s hustým rebrovaním nie je práve to, s čím by si rozumel pomalobežný ventilátor. Horšie, než by sa patrilo, si počína ale za všetkých okolností, aj na plnom výkone. Toto sa optimalizovať nepodarilo, a to obzvlášť.

Cooler Master, Coolink, Corsair, Cryorig

Cooler Master V8 GTS

Dizajnová bomba, s ktorou môžete ohurovať návštevy, to je ale tak všetko. Cez PWM je extrémne hlučný v záťaži i mimo nej, výkonnostne sa môže rovnať tak s dvakrát lacnejšími chladičmi a aby toho nebolo málo, základom montáže je plastový backplate.

Po vydaní recenzie sme sa na ďalšej spolupráci s Cooler Masterom už žiaľ nedohodli. A to sme chladiču nikde neupreli to, že má exkluzívny dizajn a že žiadny lepší v tvare motora na procesor nezoženiete. Atypický vzhľad je zároveň daňou za na mieru navrhnuté ventilátory, ktoré v prípade poruchy nenahradíte, údajne by ale niečo vydržať mali. Hodnota MTBF je totiž až 160 000 hodín.

Cooler Master TPC 600

Pasív lákajúci na vertikálnu vapor chamber sa pre zmenu so žiadnym ventilátorom nedodáva. Otázkou je, či to tak nie je iba z toho dôvodu, že ide o totálny odpad. Výrobca sa tak môže vždy odvolávať na to, že ste nepoužili vhodný ventilátor. Nech kúpite akýkoľvek, chladič intenzívnejšie pretaktovanie neustojí.

Zradou je poriadne nefungujúci prenost tepla. A že nejde o ojedinelý nepodarok sme už časom preverili na inom kuse, kde sme síce namerali trochu iné výsledky, stále boli viac než žalostné.

Cooler Master Hyper 212 Plus

Prachom zapadnutá legenda sa k späť do kurzu nevrátila ani v reinkarnovanom nasledovníkovi Evo a 212X tiež nebude žiadny zázrak. Do dejín počítačového chladenia je ale vrytý hodne hrubým písmom.

Cooler Master Seidon 120M

Jeden z tých lepších vodníkov. Za pomerne málo peňazí ponúkal veľa muziky. Samozrejme, vzhľadom na svoje osobitné kritéria, ktoré pre tento typ chladenia máme. Ide o jeden zo žalovaných návrhov, ktoré si CM zostrojil svojpomocne, čo ho stálo následné súdne ťahanice s Asetekom. 

Coolink Corator DS

Kedysi lacnejšia alternatíva k NH-D14 od Rascomu má už životný cyklus za sebou. Nakoniec, v správny čas. V aktívnom režime už konkurovať nedokáže a i napriek tomu, že je na tom pasívne dobre, dostupné sú na pasívne chladenie i lepšie alternatívy, napríklad Zalman F70.

Corsair H80

Prívlastok „legendárny“ si zaslúži i H80. V tomto prípade hodnotenie zo súčasného pohľadu už ale stráca zmysel, je to skutočne starý model.

Výbehovým bol už v apríli 2013, keď sme ho pozvali do duelu k vtedajšej novinke Zalman LQ315. Medzičasom bola H80i, ktorá je už aktuálne v druhej verzii (v2). Corsair link podporovala už i staručká H80.

Cryorig R1 Ultimate

Po príchode Cryorigu nebolo nebolo konkurencii všetko jedno. Hneď prvý model R1 doslova zrušil všetko, čo bolo v dosahu. Pri takom tom rozumnom prietoku, kedy chladič nie je ani úplne tichý, ale ani vyložené hlučný, dosahuje najlepšiu účinnosť v testoch a súčasne sa snaží zaujať pekným vzhľadom. Výrobca sa snaží výmennými rámčekmi zladiť z každou doskou, resp. s komponentmi vo vašej skrinke.

Cryorig H5 Universal

Druhé dietko v rade Cryorigu nás naopak pomerne zaskočilo, pretože nedokázalo naplniť očakávania, ktoré boli pochopiteľne len tie najvyššie.

Inovatívny dizajn s čiastočným tvarovaním rebier do včelích plástov síce priniesol, výsledkovo sa potápal na dne tabuľky. Nemôžeme však úplne vylúčiť, že sme mali v testoch chybný kus.

Deepcool, Enermax, Gelid, Lepa

Deepcool Lucifer

Keď sme tento model testovali, nevedeli sme si vzhľadom na cenu vynachváliť jeho spracovanie. Dokonca má ventilátor guľôčkové ložiská. To je ale doba dávno minulá, toto všetko si kompetentní uvedomili a dnes už za 1400 Kč až o takú senzáciu nejde.

Deepcool Assassin II

Podobný scenár ako u Akasy Medusa. Akurát, že Assassin II má vo všetkom o chlp navrch. Dobre regulovateľné sú už obidva ventilátory, takže o tichú prevádzku obavy mať nemusíte. Účinnosť je ale veľmi podobná a zase platí, že skôr zabíja farbou ventilátorov než funkčnými vlastnosťami. Ta tentokrát dobre zapadne k Asus ROG, Gigabyte Gaming či čuduj sa svete i herná séria dosiek MSI je vyvedená v čiernej s červenými prvkami. 

Jeden komponent, ktorý konkurencia neponúkne, tu ale predsa len je. A síce dobre použiteľný rozbočovač na štyri 4pinové ventilátory.

Enermax ETS-T40F-RF

Štíhly, efektívny, ale drahý. A dokonca sa výrazne neprepadáva ani pri nízkom prietoku. Okrem vyššej ceny má i nejaké ďalšie muchy, akými je šetrenie, hlavne na papierových listoch ventilátora.

Plastový backplate už až tak neprekvapí, ten vídame i u podstane drahších chladičov. Chladič uzučký síce je, čím sa spoľahlivo vyhne priestoru nad pamäťovými slotmi, to platí už i širších s vyosenou základňou. Vo finále to teda až taký trhák nie je. 

Enermax ELC120-TB

Vyzerá to tak, že Enermax nemá na AIO sety kvapalinového chladenia šťastie. Pomer ceny k výkonu je oproti konkurencii obzvlášť mizerný a to isté platí i o jeho nástupcovi Liqtech 120X. Jeho recenziu na našom webe síce nenájdete, zato vám možno neunikla v Extra PC 9/2014.

Gelid Antarctica

Márne bolo čakanie na nadviazanie úspechov prvých dvoch revízii Gelidu Tranquillo. Antarctica celú divíziu chladenia pochovala, úplne. Nevidíme jediný dôvod, prečo by ste mali procesor chladiť práve týmto. Okrem nadsadenej ceny má i v idle hlučnú PWM a ruky si budete zbytočne vykrúcať aj pri montáži.

Ak požadujete obojsmernú orientáciu i na AMD, ktorú Gelid ako jeden z mála výrobcov umožňuje, radšej ušetrite a siahnite po výpredajovom Tranquille v rev. 2.

Gelid The Black Edition

Významnejší výkonnostný nárast oproti už spomínanému Tranquillu má iba pri maximálnych otáčkach, kedy je i podstatne hlučnejší. Pri rovnakej nízkej hlučnosti je na tom lepšie iba o chlp, čo tak celkom nezodpovedá viac ako dvojnásobnému cenovému nárastu. S cenovkou nie je tak ďaleko od Raijinteku Titis, ktorý je však účinnosťou na míle vzdialený. 

Vo veľkom sa ale tento chladič nikdy nepredával, takže nejaká tá sebareflexia tu bola a ani samotný výrobca mu zrejme príliš neveril. 

Gelid Tranquillo rev. 2

Svoje najlepšie časy má už za sebou. Vo všetkých disciplínách je xkrát prekonaný nielen poľskou Ferou, ale i inými sokmi so záberom na čo najlepší výkon za čo najnižšiu cenu.

Gelid Tranquillo rev. 3

Na úspechy predchodcu už nadviazať nedokázal. V čase jeho vydania nielen, že bol pomerne drahý, ale i výkonnostne nezaujímavý, čo to by bol i v prípade podstatne nižšej ceny. Toto Gelidu tiež nevyšlo. Vo veľa veciach je dokonca horší ako druhá revízia, má hlučnejšiu krivku PWM a celkovo nižšiu účinnosť. Po GX-7 naś to ale až tak neprekvapuje.

Lepa LV12

Nakoľko je Lepa „béčkovou“ značkou Enermaxu, je pozoruhodné, že je LV12 spracovaním jeden z najlepších chladičov vôbec. A nie, žiadny Enermax sa na neho nechytá, a to ani vo ventilátore s poriadnymi ložiskami sľubujúcimi extrémnu dlhovekosť. To sa v cenovej pod tisícku nenosí.

Na výraznejšie pretaktovanie síce vhodný nebol (v minulom čase preto, že sa už nepredáva), ale na prevádzku na defaulte super. Plus mal trojstupňový prepínač na rozsahy otáčok a na „low“ bola tichučká aj mpulzná modulácia. Jeden z mála chladičov, u ktorého ma trochu mrzí, že som mu neudelil ocenenie, pretože to nie je vždy len o čo najlepšej účinnosti. Pre netaktovačov perfektný, keby ste ho skladom niekde objavili, máte naše odporučenia. Ale samozrejme, iba ak sa zmestí s cenou do tisícky.

Noctua

Noctua NH-D14 (SE2011)

Neutíchajúca popularita trvá už roku 2009. Takto dlho sa nepodarilo udržať na výslní žiadnemu chladiču. Síce nie je prvým twin-towerom, zo všetkých je najrozšírenejším. Chladič sa predáva dodnes, pozor si však dajte na pôvodný variant bez PWM – tú má až SE2011. NH-D14 je ukážkovým príkladom toho, že chladiče nestarnú. Od kúpy vás nebudeme odrádzať ani v súčasnosti. 

Noctua NH-U12P SE2

Dych nedošiel ani starčekovi, ktorý bude na rok oslavovať okrúhle výročie. Variant s jedným ventilátorom sprevádzal rakúsku spoločnosť takmer od jej vzniku. Druhý ventilátor pribudol neskôr, pasív však zostal bezo zmeny. A ani teraz sa nedá povedať, že by chladič „nestíhal“. Inými slovami, ak požadujete tichý chladič s ventilátormi, čo s vami zostarnú a strop máte 1500 Kč, poponáhľajte sa, kým sú ešte k dispozícii. 

Noctua NH-C14

To C14 má už najlepšie obdobie za sebou. Nie, že by išlo o zlý chladič, ktorý by moderné procesory (vrátane nejakého toho pretaktovania) neustál, dajú sa už totiž kúpiť  podstatne zaujímavejšie veci. V tomto prípade konštrukcia až tak nadčasová nebola.

Noctua NH-C14S

Síce je od C14 (bez „S“) letmým pohľadom na nerozoznanie a asi prvé, čo si všimnete je, že má o jeden ventilátor menej, doháňa to, čo staršiemu bračekovi už chýbalo.

Inovovaný návrh sa týmto počinom opäť vrátil medzi špičku chladičov fúkajúcich kolmo na dosku. A keď to nemáte v skrinke až tak natesno a ventilátor nemusí byť pod rebrovaním, ale zmestí sa i nad neho, získate priestor na ľubovoľne vysoké pamäte, a že tie najvýkonnejšie extra chladenie a ofuk ocenia. 

Noctua NH-U14S

Započatie druhej generácie „účkových“ veží posunulo týmto modelom hranice ešte o kúsok viac. Nový ventilátor s lepšou reguláciou plus zase o niečo robustnejší pasív. Nedá sa ale povedať povedať, že by sme boli nadšení tak ako kedysi.  Ocenenie „We Want It!“ si U14S odniesla iba vďaka špičkovému ventilátoru.

Noctua NH-U12S

Ani najlepší ventilátor na svete však nezachráni priemerný, či s ohľadom na cenu skôr podpriemerný pasív. Presne taký má NH-U12S.

Zbytočná honba za štíhlou líniou v kombinácii s úzkym rebrovaním spôsobili nepriaznivé výsledky, a to hlavne pri nízkom prietoku. Tam boli podstatne horšie, než mala alebo má U12P SE2. I to je zrejme dôvodom, prečo sa staré chladiče Noctuy stále predávajú. Oficiálne však nejde o nástupcu nejde, potom sa ale pýtame, aké má tento model poslanie.  

Noctua NH-U9S

Podobný problém ako v prípade U12S vs. U12P (SE2), akurát v menšom. Účinnosť je slabšia ako u U9B a pritom je U9S o stovku drahšia. Zase, pri nízkom výkone výrazne stráca kvôli rebrám príliš nahusto. Tak nejako sa z toho potom totiž vytráca tá základná myšlienka tichého a účinného chladenia, ktorá Noctuu od začiatku sprevádzala. Ventilátor tradične skvelý, pasív sú už ale z pohľadu optimalizácie žiaľ druhá trieda.  

Noctua NH-U9B SE2

Nenájdeme lepšiu frázu ako: starý, ale dobrý. Pokiaľ hľadáte chladič do 125 mm, čo je tak akurát výška do väčších HTPC s „desktopovou“ skrinkou a zapadne vám lepšie tower než box, odporúčame. 

Noctua NH-D15

Dlho očakávaný nástupca D14 nás do kolien tiež neposlal. Na druhej strane, hlavne pri nízkej hlučnosti nezoženiete účinnejšiu alternativu, čo by mala ventilátory s tak perfektnými ložiskami. Akurát je škoda, že Noctua potrebovala toľko „železa“. Taký Silver Arrow SB-E je na tom ešte lepšie a pritom má hmotnosť o 250 g nižšiu. 

Optimalizácia pasívu očividne nehrá prvé husle nehrá, zaťaženosť na ventilátory naopak áno. Či to s nimi už ale Noctua nepreháňa na úkor dôležitejších prvkov, do ktorých by mohla investovať peniaze, nechám už na budúcnosť. Silné meno a bezkonkurenčný servis sú na miskách váh evidentne ťažšie.

Noctua NH-D15S

 

Variant D15 s prívlastkom „S“ rieši jednak kompatibilitu so slotom PCIe vyosením základne a jednak s vysokými RAM. Nemá už dva, ale iba jeden ventilátor uprostred, čo je vzhľadom na pomerne široký odstup medzi vežami pomerne nešťastné riešenie. Odsávanie pravej veže je tak pomerne neefektívne a čím viac na otáčkach uberiete, tým viac sa to podpisuje na účinnosti. Pri veľmi tichej prevádzke už koketuje so strednou triedou, čo je, povedzme si úprimne, na dvakrát drahší chladič trochu hanba. Keby aspoň Noctua odstránením jedného z ventilátorov adekvátne upustila z ceny, ale ani to nie.

Noctua NH-D9L

Aby sme toľko nehanili, túto trpasličiu dvoj-vežičku musíme pochváliť, je naozaj sympatická a pokiaľ viete, alebo ste sa stretli so skrinkou, kde väčší než 110mm chladič nezmestíte, rozhodne áno, D9L bude dobrou voľbou. Skvelo zapadne napríklad i do rackov vo formáte 3U.

Noctua NH-L12

Pre zmenu celkom slušný top-flow. Hodí sa do obývačkových počítačov, kde výškovo zapadne tak akurát. Nechcem však navodiť dojem, že špeciálne u tohto typu chladičov sa Noctue darí a pri vežiach nie. Celé je to o konkurencii, ktorá je v tomto segmente podstatne nižšia.

Noctua NH-L9x65

Veľmi pekná náhrada za hlučný alebo nedostatočne výkonný box do skrinky, kde sa nič väčšie nezmestí, a že je takých skutočne hodne.

Nofan, Phanteks, Prolimatech, Raijintek, Reeven, Sapphire

Nofan CR-95C

Označiť chladič za revolučný by bolo trúfalé, na taký si radi počkáme, každopádne, je tým najlepším, čo si môžete do bezhlučného počítača dopriať. A pritom s 810 gramami ani nie tak ťažký, ako vyzerá. A čo je najlepšie, icepipe na rozdiel od hliníkových lamiel nepotrebujú okolo seba žiadne prúdenie vzduchu.

Keď vám ale prezradíme okolnosti, za akých CR-95 takto pekne funguje, zrejme si ho rozmyslíte. Nutná je dostatočne vysoká skrinka (chladič má výšku 148 mm) s doskou horizontálne. V toweroch totiž dochádza k nerovnomernému zahrievaniu – zatiaľ čo spodok sa fláka, vrch sa prehrieva – čo výrazne degraduje chladiaci potenciál. Až do takej miery, že oproti bežným chladičom pomaly ale isto začína strácať zmysel.  

Tip: síce vyhovujúcich skriniek veľa neexistuje (napodiv žiadnu takú neponúka ani Nofan), HAF XB (Evo) požiadavkám zodpovedá na výbornú. 

Nofan CR-80EH

Podarená zmenšenina CR-95 osekaná o prvky, ktoré tento koncept životne nepotrebuje. Teplo zo základne nedistribuujú do icepipe teplovodivé trubičky, pretože sú ony IP priamo v kontakte s medeným blokom.

Efektivita pasívu je vynikajúca, so sotva tristo gramami je takmer trikrát menší než jeho bubnovitý braček a napríklad Core i7-6700 za optimálnych podmienok, o ktorých sme si už písali vyššie, zvládne i v záťaži, čo je perfektná vizitka.

Phanteks PH-TC14PE

Po pokorení NH-D14 sa z prvenstva dlho netešil, Silver Arrow SB-E mu tak po stránke účinnosti ako i efektivity pasívu ušiel celkom výrazne. Phanteksu nešlo však zjavne o to, aby konkuroval Thermalrightu, ale Nocue, čomu nasvedčuje i filozofia celého konceptu na čele s drahými ventilátormi.

Phanteks PH-TC14S

Myšlienka dobrá, realizácia už menej. Rebrá sú zbytočne krátke, a neriešia ani žiadnu lepšiu kompatibilitu s ničím, pretože ich presahuje veľký 140mm ventilátor.

Kvalita spracovania s odliepajúcou sa povrchovou úpravou vrchných lamiel je na pováženie a keď sa pozriete na cenu, výkon a na konkurenciu, pravdepodobne tento chladič vo vašom PC neskončí a budete si pamätať iba v súvislosti s tým, že ide so 72 mm na šírku o najužší twin-tower na svete.    

Phanteks PH-TC12DX

Neslávne dopadol i TC12DX podľa predlohy NH-U12P SE. Ide vyložene o prepadák, odfláknuté je i spracovanie, či už ide o kontakt heatpipe v základni alebo stabilitu rebier. Výkonnostne ho do vrecka strčí aj dvakrát lacnejší chladič, hlučnosť pri PWM je prestrelená i mimo záťaž a mohli by sme pokračovať...

Prolimatech Megahalems rev. C

Históriou chladičov sa dlho prediera i Megahalems predstavujúci najúspešnejší návrh Prolimatechu. Nie nadarmo dospel až do tretej revízie a je dostupný v niekoľkých farebných vyhodnoteniach.

Je jeden z mála (a naozaj dobrých chladičov) poskytujúci možnosť výberu voliteľného ventilátora, žiadny vám výrobcu nevnucuje už v balení. S Noctua NF-A15 PWM funguje dobre. Prvenstvá síce v ničom netrhá, komplexne ide o vyvážený chladič pracujúci s vyrovnaným výkonom v celom spektre otáčok, od najnižších po najvyššie. Ako bonus ponúka prvotriedne spracovanie.

Upozornenie: v SanTechu je momentálne v akcii posledný kus za 951 Kč, čo je vynikajúca cena. 

Prolimatech Basic 81

Ak si nepotrpíte na jagajúcich sa nerezových vrchných lamelách či k heatpipe spájkovaných rebrách (praktické zlepšenie prestupu tepla je fakt zanedbateľné) a stačia poctivé lisovanie plus budete spokojní aj s čiernym ventilátorom s guľôčkovými ložiskami, bude Basic 81 ešte zaujímavejším než Megahalems.

V ničom zásadnom sa neodlišuje, ochudobnený je iba o prvky, ktoré výkon významne nezvyšujú. Základ konštrukcie zostal zachovaný. Účinnosť je slušná, akurát je škoda, že nepodporuje staršie pätice LGA 775/1366 a v príslušenstve chýba i v našich e-shopoch horšie dostupná sada na AMD.

Raijintek Tisis

Pokiaľ ide o maximálny výkon, Titis (pred premenovaním Nemesis) je kráľom pomeru ceny k výkonu a zdoláva i high-endové chladiče. Spoločne s Cryorig R1 má najúčinnejší pasív, aký si môžete kúpiť. Môžu ho tak zužitkovať i náruživí overclockeri, čo vodu nevedú a nepúšťajú sa ani do hrátok s tekutým dusíkom.

Jedna vec je výkon, druhá prevedenie, to už tak špičkové nie je. K samotnej konštrukcii pasívu výhrady nemáme, k príslušenstvu už ale áno. Chýba rozdvojka, ktorá zvykne byť pri dvoj-ventilátorových riešeniach samozrejmosťou. Nepochopenou zostala i kombinácia 3pinu so 4pinom – jeden ventilátor je taký, druhý onaký a zlatým klincom je plastový backplate, čo je pri chladiči s hmotnosťou 1340 g výsmech.

Raijintek Themis

U Rajinteku je ale slabšie prevedenie tak nejako štandardom a je jedno, či ide top model alebo nižšiu triedu. Themisu sa v účinnosti už ale tak bravúrne nedarí.

Okrem toho, že je tak o 150 Kč drahší než elitná Fera 2, ktorú dokáže predčiť iba vďaka rýchlejšiemu a hlučnejšiemu ventilátoru, možno budete mať smolu a ventilátor bude nepríjemne pískať a keď nie to, tak je šanca, že obdržíte defektný pasív s mizerným distribúciou tepla.

Reeven Hans RC-1205

Exotická to čínska značka spriatelená s vedením Scythe (majitelia sú dobrí známi) ukazuje, že tiež dokáže vytvoriť zaujímavý chladič, za ktorý sa vôbec nemusí hanbiť.

Distribúcia u nás je žiaľ nulová a ste tak odkázaní na nákup zo zahraničia. V každom prípade, Hans nie je ničím takým výnimočným, aby ste si nevybrali za neho náhradu i z ponuky u nás rozšírenejších značiek.

Sapphire VaporX

Výparníková komora Sapphire zožala úspech najmä v čase vzostupu nereferenčných grafických kariet, medzi procesorovými chladičmi táto technológia svoje miesto evidentne nemá a nemôžete urobiť nič horšie, než si kúpiť tento po každej stránke bazmek za úplne neadekvátnych 1700 Kč.

Scythe

Scythe Mugen (Infinity)

Nikomu sa tak dlho nepodarilo držať dobré meno nejakej série, ako práve Scythu s Mugenom. Už jednotka prvoplánovo pomenovaná ako Infinity bola perfektná a obstojne sa pasuje i so súčasnou produkciou.

Scythe Mugen 4

S každým ďalším modelom sa latka dvíhala vyššie a vyššie a v podstate Mugen napredoval bez zaváhania a výkyvov. Aj vďaka tomu je v povedomí skúsenejších ladičov dobre zakorenený ako istota, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť. Menšou negatívnou aférou práve v súvislosti so štvorkou je vzhľadom na tenučký substrát procesorov Skylake enormný tlak, ktorým pôsobí kvôli výraznejšej konvencii na styčnej ploche.

K miernemu, nazvime to nedostatku, výrobca pristupuje ale čestne a po vyplnení formulára vám bezplatne zašle sadu so skrutkami s nižším prítlakom. Stačí ale aj to, keď tie predimenzované nedotiahnete na doraz, na čo sme nakoniec upozorňovali aj v recenzii pred troma rokmi, už vtedy sa nám to nezdalo.

Scythe Mugen Max

Krásna evolúcia posúvajúca Mugen zase o kúsok ďalej, avšak za nezmenenú cenu. Max je momentálne s ohľadom na cenu tým najlepším, čo si môžete kúpiť a nainštalovať i popri vysokých pamätiach.

Základňa je už vyosená, poniklované sú i heatpipe a jediné, čím stráca na high-end, sú ventilátory s klznými ložiskami, ktoré výhľadovo až takú dlhú trvácnosť nemajú. Zo skúsenosti ale môžeme povedať, že práve Scythe s mazivom nešetrí a ich ventilátory patria k tým lepším lacným.

Scythe Ninja 4

Ninja podobne ako Mugen má tiež bohatú históriu s tým rozdielom, že táto séria nejako na seba nechala zabudnúť uvedením trojky, ktorá nenadviazala na perfektné vlastnosti jednotky a dvojky.

Podstatné ale je, že všetko odčinilo uvedenie štvorky, ktoré nás o to viac prekvapilo, a príjemne. Je ešte účinnejšia než Mugen Max akurát z podstaty svojej geometrie neumožňuje pod ventilátor naištalovať vyššie ako 4,5cm pamäte – blokované sú takto štyri sloty. Zato má na druhej strane chladič na výšku podpriemernyćh 153 mm, s ktorými sa zmestí i do užších skriniek, kde sú už bežné 160+mm privysoké.

Pridanou hodnotou je manuálny regulátor na priškrtenie max. napájania. V najpomalšom režime ide pri PWM o zrejme najtichší, ale stále sa otáčajúci chladič, aký existuje.

Veľa z vás zaujíma, či si Fuma drží nastolené tempo Scythu, kde vždy ďalší chladič posúva ten predošlí k o chlp lepším výsledkom. V tomto momente to neviem potvrdiť ani vyvrátiť, každopádne, Fumu mám nejaký čas už doma a prikláňam sa skôr k tomu, že rodinné žezlo neprevezme, vyžarovacia plocha je na to príliš malá. Pokiaľ i napriek tomu necháva Ninju za sebou, má Scythe naše uznanie.  

Scythe Ninja 3 rev. B

O Ninja 3 tu už reč padla. Prečo neuspela a pasujeme ju za najslabší článok série? Ako jediná je príliš uzavretá, rebrovanie má natesno a celkovo si z dvojky zobrala iba tie horšie veci, s ktorými vo svojej dobre vedľa konkurencie už nedokázala dominovať, na čo sme boli vždy zvyknutí. 

Scythe Ashura

So starším to modelom, u ktorého ale tiež platilo, že posunul od predchádzajúceho zase o niečo ďalej, ani dnes chybu nespravíte, pokiaľ vám do vašej zostavy zapadne obzvlášť dobre rozmerovo alebo dizajnovo, ostrie japonských kôs sa proste len tak nezatupí. Na rozdiel od Ninja 4 je ale pulzná regulácia pomerne hlučná, čo je najväčším záporom. Na vyladenie k tichému chodu budete musieť použiť manuálne zručnosti, ale ak to BIOS vašej základnej dosky podporuje, prepnúť reguláciu na CPU_fane na napäťovú.   

SilentiumPC

SilentiumPC Fera Pro HE1224

Za vzrodom dnes najpopulárnejšieho chladiča stoja Poliaci a naozaj, všetku skepsu, ktorú voči ich produktom máte, hoďte za hlavu. Procesorové chladiče sú celkom dobre priehľadné zariadenia, za ktoré sa môžeme zaručiť, že budú i s výhľadom do budúcna fungovať na sto percent.

Už prvá Fera s push-pinmi skrývala obrovský potenciál. Neskôr sa objavila v prevedení s backplate, ale stále ešte nebolo povedomie o tomto chladiči na takej úrovni, aby bol mainstreamovou záležitosťou, akou je dnes.       

SilentiumPC Fera 2 HE1224

Zatiaľ bezkonkurenčný chladič v kategórii cena/výkon je Fera 2. Jediné, čo jeho výrobcovi neodpustíme je, že tvrdí, že je účinnejší než pôvodná Fera, pretože nie je – málinko na ňu stráca. Zato je ale podstatne efektívnejší, hmotnosť má nižšiu o takmer dvesto gramov.

Trochu zazlievame aj to, že sa chladič na začiatku predával v obmedzenom počte s oceľovou sponou, dnes je to už u každého backplate len plastový. V obchodoch si pre každý prípad pýtajte „v2“ s elegantnejším vrchným rebrom. Je ale pravdepodobné, že starší variant je už v týchto chvíľach  beznádejne vypredaný. Na dostupnosti je cítiť, že SilentiumPC bojuje s výrobnými kapacitami. 

SilentiumPC Fortis 2 HE1226

Vyšší rad, nápadne podobný Megahalemu, nás už ale prekvapil nemilo. Nielen, že sa na svoju predlohu nechytá ani v náznaku, ale výkonnostne sa neodpichol ani od Fera 2, za čo musíme chce-nechcene karhať. kto by si myslel, že je na vine chybný kus, tak nie je, čo sme otestovali na ďalšej, už predajnej vzorke, pretože SPC poskytnutiu ďalšieho vehementne bránil, čo tiež o niečom svedčí. 

SilentiumPC Fortis 3 HE1425

Krátko po Fortis 2 vyšiel ďalší prírastok s vyšším číslovaním. Tentokrát už prepadnutú základňu síce nemal, opäť išlo o očividný plagiát potvrdzujúci pravidlo, že prebraté nápady obvykle nekončia dobre. Nepochopiteľne je ešte slabší než dvojka, má rovnako drnčiaci pasív, s nejakou optimalizáciou pasívu s ventilátorom sa po stránke prenosu chvenia nikto nepáral.

SilentiumPC Grandis HE1236

Svetlým bodom je po sérii Fera až Grandis. Sympatický pasív s dvoma vežami funguje už dobre. Účinnosť je už dobrá a zaraďuje sa do toho takého pelotónu, kde sa pod elitnou Ninja 4 a Mugenom Max bije hejno modelov s cenami mierne nad tisíc korún a Grandis patrí skôr do tej lepšej a lacnejšej polovice. Navyše, chvályhodnou je i efektivita pasívu. Pokiaľ teda chcete niečo lepšie ako Fera, od SPC je to jedine Grandis. 

SilverStone, Spire

SilverStone Heligon HE02

Veľká hruda hliníku dlho okupujúca prvú priečku v pasívnom chladení je dnes už prekonaná po všetkých stránkach a neexistuje snáď jediný dôvod, prečo nad Heligon HE02 uvažovať. Ani najlepší pasívny chladič nemusí byť najrozmernejší a mať kilo na váhu. Z toho pramení potom to, že ak nekoliduje s RAM či PCI Express na grafiku a natočíte ho inak, tak pre zmenu presahuje horný okraj základnej dosky.

Pretože dve tisícky za chladič bez ventilátora nie je práve málo peňazí, je celkom drzosť dodávať ho bez skrutkovača. Hlavne, keď nejaký obyčajný, ktorý každý po ruke má, nestačí – potrebný je dlhý hrot. 

SilverStone Heligon HE01

Konštrukcia vyložene do zostáv, kde sa berie ohľad na výkon a na tichom chode nezáleží. Hrubý 38mm ventilátor síce k tichému chodu zregulujete, jeho hlboké listy nie sú na túto disciplínu stavané a vo výsledku je tak chladič na úrovni strednej triedy, pričom by mal byť skôr na špičke. V takejto pozícii nie je však ani pri maximálnych otáčkach, teda, pokiaľ sa bavíme o výkone. V nameranej hlučnosti k absolútnej špičke patrí, žiaľ zo 60 dBA z toho opačného konca. 

SilverStone Argon AR01

Hlučným pri PWM je aj Argon AR01. Pre ladičov to však nie je prekážka a podstatnejším je, ako je na tom návrh samotného pasívu či ventilátora. Popravde, AR01 má veľmi slušný návrh, efektívny a účinný s parádnou montážou ventilátora cez silikónové hroty, a to všetko bývalo za dobrú cenu, za čo si od nás kedysi odniesol i prináležiace ocenenie „Smart Buy!“. To bolo aktuálne v čase, keď sa dal kúpiť do osemsto korún, za súčasným 1100 Kč, je žiaľ už nezaujímavým. 

SilverStone NT06-Pro

Veľmi zaujímavým je Nitrogon Pro. Síce je zase drahší, ale kto potrebuje dostať čo najvyšší výkon do 10 cm, nemá veľmi na výber, tohto bude najlepšia voľba.

Účinnosť je medzi Noctua NH-L12 a NH-C14 s tým, že C14 je už zaujímavejšia, ale pokiaľ nemáte v skrinke aspoň 115 mm na chladič, je číslom jedna práve SilverStone. 

Spire TME III

Jediný zástupca Spire – TherMax Eclipse III nevsadil na ventilátory s vhodnými listami, tie majú nižšiu efektivitu a vysoký potenciál pasívu úspešne degradujú. Nakoľko je chladič už EOL a nepredáva sa, je to v konečnom dôsledku iba nepodstatná ozvena zo záhrobia. 

Thermalright

Thermalright IFX-14

Prvý twin-tower definujúci extrémny výkon vzduchových chladičov. A za svoj výkon sa nemusí hanbiť ani v porovnaní so súčasnou ponukou. Síce nijako nehviezdi, stále sa drží obstojne.

V TNTrade je síce raritne skladom, pre tých, ktorí by napadlo, že by sa mohol za 1360 Kč oplatiť, tak nie, naozaj sa neoplatí, hlavne po navýšení o cenu ventilátora. Každopádne stanovil základ pre najúčinnejší a najefektívnejší vzduchový chladič vôbec – ten objavíte pootočením kolieska myši smerom nadol.

Thermalright Silver Arrow SB-E Extreme

Je obrovská škoda, že sa Silver Arrow SB-E už nepredáva a ešte väčšia, že jeho nasledovník je krokom k horšiemu. Okrem toho, že sú súčasné chladiče Silver Arrow ľahučké, majú vynikajúcu účinnosť.

Rebrovanie z pohľadu fúkajúceho ventilátora nemá tradične obdĺžnikový pôdorys, ale jen zaguľatené podľa tvaru rotoru. Vo finále je tento chladič  je absolútnym víťazom našich testov. Šťastím Noctuy je, že Thermalright až tak nedbá na ventilátoroch.

Thermalright Silver Arrow IB-E

Aktuálny Silver Arrow – variant IB-E už tak pekne vo vrchných a spodným partiách ventilátor nekopíruje, čo je snáď jediný funkčný rozdiel, ktorý sa ale pekne podpísal na horších výsledkov, ktoré sú ale stále špičkové. Zamrzí len to, že sa prirodzene nezlepšili, čo by sme od nástupcu tak nejako čakali. Dlhé roky už čakáme aj na to, kedy začne Thermalright konečne používať iné než nepraktické nalepovacie podložky pod ventilátory. 

Miernou odbočkou sa ešte vrátime k aktuálnej téme Skalyku v kontexte s prítlakom na čip. Buďte ostražití aj u chladičov Thermalright. Síce podľa oficiálnych stanovísk výrobcu by malo byť všetko v poriadku, z testovania vieme, že i tieto montážne systémy pôsobia na doraz enormnou silou. Takže s mierou, nebojte sa nechať rezervu dva-tri závity.  

Thermalright Silver Arrow ITX

Osekaný „SB-E“ o dve heatpipe a jeden ventilátor. Plocha a hlavne tvar rebrovania zostal zachovaný, čo chválime. Chýbajúce teplovodivé trubičky sa ale na celkovo nižšej účinnosti pričinili výraznou mierou, pokles na úroveň Ninja 4 pri cene 2200 Kč už až tak úžasný nie je. 

Čakali sme, že bude základňa mierne vyosená, aby sa na doskách Mini-ITX predišlo kolízii s grafickou kartou, keď už má v modelovom označení tento prívlastok, príliš vážne ho preto neberte. Na druhej strane nás teší, že sa zapracovalo na ventilátore a rozbehová rýchlosť (300 ot./min) je konečne nízka. Nemôžeme sa dočkať, až výrobca predstaví (ak vôbec predstaví) Haswell-E a možno preskočí rovna na Skylake-E.

Thermalright True Spirit 140 rev. A (BW)

Nebol by to Thermalright, aby chladič necharakterizovala vynikajúca efektivita pasívu. A tu sa už nechytá ani Ninja 4. Výkon pri vyšších než úplne nízkych otáčkach (kde ma nindža mierne navrch) je vyrovnaný, no Spirit je o 160 g ľahší. Zrážajú ho iba maličkosti ako labilné uchytenie ventilátora či tie nešťastné podložky. Oproti spomínanej Ninja 4 je tiež o 250 Kč drahší.

Thermalright True Spirit 140 Power

Je pochopiteľné, že na True Spirit Power sme sa tešili, ale úplne to ním nedopadlo. Vo svojej podstate sa odlišuje iba hrubšími heatpipe a cenou, ktorú si za ne priplatíte. Vyššia účinnosť sa ale nedostavila z celkom logického dôvodu. Základňa síce je vďaka vyššej tepelnej kapacite trubičiek odviesť viac tepla, to ale za predpokladu širokohlých Opteronov, v prípade bežných procesorov s menším heatspreadetom platí opak.

Oproti True Spirit 140 je i o niečo vyšší, to je tiež kapitola sama o sebe, a so 171 mm bude už kolidovať s nejedenou bočnicou. Treba však dodať, že je vyšší úplne zbytočne, z neznámej príčiny sa totiž rebrovanie začína od základne pomerne zvysoka, tak, že vo finále ani nemá väčšiu vyžarovaciu plochu než štastnejší to TS 140 rev. A. 

Thermalright HR-02 Macho rev. A (BW)

Asi hlavne vďaka svojmu zjavu Macho patrí možno i k najobľúbenejšiemu chladiču Thermalrightu. Z môjho pohľadu je jeho najväčšou prednosťou, že je bez ventilátora pri horizontálnej orientácii dobre použiteľný na doskách Mini-ITX popri grafickej karte. Skrátka ho osadíte tak, že vyosenie prioritne slúžiace na odklonenie od RAM využijete na odklonenie od PCIe. Vďaka širšej hĺbke a rozstupom bude airflow radiátorom efektívny i pri takejto polohe. Ak sa k nemu dostanete za dobrú cenu (tj. napr. za 1064 Kč) neváhajte. Nad 1200 Kč, kde ponúka lepšie vlastnosti celý rad chladičov, sa už pohliadnite po inom, napríklad po Mugen 4.

Thermalright HR-22

Ukážka toho, ako pasívny chladič skutočne vyzerať nemá – nedostatočne malé rozstupy medzi rebrami plus neprievzdušný dizajn, v ktorom sa kumuluje teplo skončil v testoch na zahanbujúcej dvadsiatej priečke. Pasívne lepšie si počínajú i modely, ktoré sú koncipované na aktívnu prevádzku. Hovoríme hlavne o väčšine dvoj-veží.

Pred pohromou HR-22 zachraňuje s príslušenstvom dodávaný tunel, s ktorým keď pasív spojíte s výfukom systémového chladenia, účinnosť rapídne stúpne, to ale docielite u každého pasívu a nič to nemení na fakte, že s týmto Thermalright zaspal na vavrínoch.

Thermaltake, Xigmatek, Xilence a Zalman

Thermaltake Sonic Tower

Skutočný praotec dvoj-veží je od Thermaltaku často zamieňaného kvôli podobnosti názvu s Thermalrightom. V tomto prípade už nemôžeme tvrdiť, že zvláda i súčasné procesory, pretože nezvláda. Ventilátor sa inštaloval ešte zboku, pričom toto riešenie bolo krajne neefektívne, ale každý nejako začínal a obvykle nie práve od toho najlepšieho.

Thermaltake NiC C4

Svoj kumšt Thermaltake dokázal až o hodne rokov neskôr. Škoda otrasnej optimalizácie nezosynchronizovaných ventilátorov (zadný je podstatne rýchlejší) a a nevyladíte to ani manuálne, pretože sú vyvedené na jeden konektor. Za súčasných 1200 Kč v CZC.cz mohlo ísť mohlo ísť o dobrú voľbu v strednej triede, efektivita polkilového pasívu je podobne ako u True Spirit 140 rev. A výborná.

Xigmatek Gaia II

Takmer nedostupná, ale vynikajúca alternatíva k SPC Fera 2. Aj keď, pravdou je, že cenovo už si nie sú tak blízko. V každom prípade je za stokorunový príplatok Gaia II o málo účinnejšia, ale zase je podstatne hlučnejšia pri impulznej modulácii. Keby ste sa ale k chladiču v nejakej akcii dostali za cenu okolo sedemsto korún a ladeniu sa nebránite, chybu rozhodne neurobíte. 

Xilence M612 Pro

Jediným distribútorom tohto dejinami zabudnutého chladiča je u nás TipHardware.cz. Nemá síce úplne najpriaznivejší pomer ceny k výkonu, za plus dve stovky oproti porovnateľnej Fera 2 dostanete navyše nielen spomaľovaciu redukciu (u lacnejších nebýva zvykom) ale i spracovaním kvalitnejší pasív i ventilátor.

Zalman FX70

Tak a máme ho tu, najúčinnejší a najefektívnejší chladič na pasívne chladenie. A teraz neberieme do úvahy Nofan, ale vyložene riešenia zapadajúce do štandardných skriniek s airflow. Takto to má vyzerať, poriadne 7mm rozstupy medzi rebrami. K dorovnaniu SilverStone Heligon HE02 mu stačí polovičná hmotnosť.

Zalman FX100 Cube

Naopak, na kvázi vyšší model si dávajte pozor. Vizuálne síce zaujme, to je tak všetko. Výstraha pre tých, čo ho vyhľadávajú na Heureke, kde má celkom pekné miesto. A kto si myslí, že to zachráni 92mm ventilátorom inštalujúcim sa do prostriedku, je na omyle. To by vás už takýto balast vyšiel náramne draho. 

Zalman CNPS10X Optima 2011

Ďalší z tých, čo úspešne klamú telom. Na prvý pohľad sebavedomý produkt, ktorý sa zdá, že potrápi konkurenciu zlyháva a končí na chvoste všetkých disciplín, takže ani 720 Kč, od ktorých sa dá kúpiť, nie je primeraná cena tomu, čo ponúka. A tak ako vždy u Zalmanu, tí, čo by chceli chladič nainštalovať priamo v skrinke sa poriadne zapotia. 

Zalman LQ315

Abecedne posledným vodník podtrhuje všetko, čo paušálne platí pre všetky diela Aseteku so 120mm radiátorom, čím je veľmi slabý (rozumejte na úrovni slabšej strednej triedy čistokrvných vzduchových chladičov) výkon pri nízkych otáčkach.

Konkrétne LQ315 je navyše cez PWM kvôli extrémnej hlučnosti nepoužiteľný a prekvapení i tí, čo o sebe tvrdia, že im vyšší hluk počítača neprekáža. A potom je tu nižšia životnosť, strašiaca galvanická korózia a vrčiace čerpadlo, a to v bežnej zostave, kde je priestor i na veľký chladič, mať nemusíte.

V čom, s čím a za akých podmienok testujeme

So vzduchovým tunelom, ktorý používame k testovaniu procesorových chladičov, ste sa už stretli v predchádzajúcej metodike, ktorá prešla až k dnešnému dňu niekoľkými inováciami. Jednou z najzásadnejších je zmena orientácie tunelu. Doteraz merania prebiehali so základnou doskou vodorovne, čo však vo väčšine prípadov nekorešponduje s jej situovaním v praxi, kde je k plechu PC skrine pripevnená skôr zvislo. Vtedy sa účinnosť každého chladiča do istej miery líši a v neposlednom rade sa vertikálnej montáži nebudú tešiť ani poddimenzované montážne systémy s horším prítlakom.

Vzduch tunelom z jedného konca na druhý preháňa štvorica ventilátorov zregulovaných k nízkym otáčkam. Tri 120mm spomalené k 600 ot./min a jedná stropná stoštyridsiatka s 550 ot./min. Najpodstatnejšou zmenou je ale výmena procesora za výhrevnejší Intel Core i7-920 s TDP 130 W. Aby bolo možné preveriť i slabšie chladiče či poslednou dobou posilňujúce trpasličie modely do malých (HT)PC, počítame s testovaním tak s procesorom vo východom nastavení, ako i na už pretaktovanom so zvýšenou voltážou, a to zase kvôli vyššej strednej triede a high-endu.

 

Hlučnosť chladičov meriame nezávisle od zvyšku zostavy, v uzavretom boxe, kde sa hlukomer s pracovným rozsahom 30–70 dBA dostane bez problémov k svojej spodnej hranici. V režime „slow“ síce dokáže spadnúť i hlboko pod rozsah, avšak frekvencia jediného merania za sekundu je pre účely našich meraní nepoužiteľná. Nie je to však prekážkou k tomu, aby ste si vytvorili dostatočnú predstavu o tom, ako je na tom práve ten váš s hlučnosťou v porovnaní s ostatnými.

Snímač SL-100 je mimoriadne citlivý, to aby človek pri rozlišovaní nižších otáčok zadržiaval dych, takže o plnohodnotné pomerové porovnanie rozhodne neprídete. Len teda, zaznamenané výstupy nemožno nijak porovnávať so špecifikáciami udávaných výrobcom, odčítaných zrejme z „profi“ zariadení. Nielen kvôli schopnejším prístrojom a rôznorodým meraniam, ale tiež kvôli tomu, že sa u aktívnych chladičov spravidla uvádza žiaľ iba hlučnosť samotného ventilátora (bez pasívu). 

K extrémnemu zaťaženiu používame utilitku Intel Burn Test. Po ukončení testovacieho maratónu sa po zosadení práve dotestovaného modelu opätovnou montážou v jednom z režimov vždy uistíme, či sa opakovateľnosť merania skrz dvojicu inštalácií nevychyľuje od normálu, a teda, či sa zaznamenané výsledky zhodujú. Krajná tolerancia je jeden stupeň Celzia pre jedno zo štyroch jadier, čo v grafoch už po spriemerovaní predstavuje max. +/- 0,25 °C. 

Je však nutné poznamenať, že nepoužívame teplovodivú pastu dodávanú s príslušenstvom alebo nejakú už nanesenú na základni, ale osvedčenú Arctic MX-2, a to z jednoduchého dôvodu. Nie vždy je totižto jednoducho rozoznateľné, či ide o jej nezapekací, alebo zapekací typ, u ktorého sa očakávaná tepelná vodivosť dostaví až po dlhšej dobe prevádzky. V skutočnosti to síce nijak nevadí, ale pre „pásové“ testovanie je to problém práve z dôvodu časovej náročnosti.

V neposlednom rade je dôležitá i kontrola nad teplotou vzduchu na vstupe do skrinky. V našom prípade sa počas testovania pohybuje vždy v rozmedzí 21–21,4 °C, a to platí tak v chladných, ako i v horúcich letných mesiacoch.

Testovacia konfigurácia

---

Pozn.: popis k jednotlivým meraniam nájdete už rozpísaný v nasledujúcich kapitolách prináležiacich príslušným režimom. Pri porovnávaní myslite i na to, že jednotlivé pomery sa môžu v praxi viac či menej odlišovať. Úlohou nasledujúcich testov je pri rovnakých podmienkach ilustrovať výkon na jednej z mnohých modelových situácií.

Automatická regulácia

Automatická regulácia

Najjednoduchším spôsobom fungovania s aktívnym chladičom je zapojenie jeho ventilátora na konektor CPU_FAN. Vtedy, keď je vybavený štvorpinovým konektorom, sa riadenie otáčok podľa teploty obstaráva pulzná modulácia. Napriek tomu, že trojpinových ventilátorov ubúda, stále s nimi treba počítať. K tomu sme sa vybavili doskou od spoločnosti Gigabyte umožňujúcou u chladičov bez podpory PWM regulovať otáčky automaticky zmenou napájacieho napätia.

Pre tento režim je CPU s TDP 130 W ponechaný v továrenských nastaveniach a má teda, na rozdiel od režimu patriac ďalšej kapitole, aktivované i všetky funkcie vrátane tých úsporných pre zníženie spotreby. Zaujímať vás to bude hlavne pri posudzovaní výsledkov mimo záťaž, v režime 33 dBA sú už totiž funkcie EIST a C1E deaktivované.

 

Výsledky meraní

---

Zarovanie podľa rovnakej hlučnosti

Zarovnanie podľa fixných „33 dBA“

Náročnejších používateľov-ladičov, kupujúcich si chladič hlavne kvôli tichej prevádzke svojho počítača, bude dozaista zaujímať porovnanie výkonu pri rovnakej úrovni hluku. Za prijateľnú hladinu sme zvolili osvedčených 33 dBA, kedy už môžeme s čistým svedomím označiť prevádzku veľmi tichou, v uzavretej skrini z metra za takmer nepočuteľnú.

Ak v grafoch príslušný pruh nenájdete, znamená to, že nebolo možné chladič k stanovenej hlučnosti zregulovať, prípadne kvôli tomu, že bol chladič na danú záťaž prislabým. Pre vyložene pasívne chladiče alebo pasívy dodávané bez ventilátora budeme používať 140mm vetrák Noctua NF-A15.

Výsledky meraní

Nie je hluk ako hluk

Maximálny a znížený výkon (+ priebeh hluku)

Maximálny a znížený výkon

V tejto kapitole si prídu na svoje najmä používatelia preferujúci pred nižšou hlučnosťou skôr maximálny chladiaci výkon. Ale svoje tu nájdu tiež tí, ktorí predsa len siahnu buď po dodávanej redukcii, alebo budú za pomoci regulátora hľadať ten správny kompromis medzi stále vysokým výkonom a rozumnou hlučnosťou.

Nastavenia maximálneho výkonu asi netreba nijak zvlášť rozpitvávať, je to jednoducho výkonnostný strop každého chladiča, kedy sa ventilátor pri 12 V otáča na sto percent. 

Ak výrobca nedodáva spomaľovaciu redukciu, k zníženému výkonu priškrtíme rýchlosť na 2/3 podľa vzorca [(max. - min.)] / 3 × 2 + min., kde max. a min. predstavujú maximálne a minimálne špecifikované otáčky.

 

Výsledky meraní

---

* V kooperácii s pretekajúcim vzduchom tunelom dosahujú vetráky vyššej rýchlosti než v boxe k meraniu hlučnosti, do akej miery závisí od vlastností rotora. V tomto režime teda párujeme maximálnu zaznamenanú hlučnosť (v boxe) s maximálnymi otáčkami odčítaných už z tunelu.

K riadeniu otáčok používame regulátor Scythe Kaze Master Pro

Pasívne, so sys. chladením

Pasívne, so sys. chladením

S novou metodikou pribúda režim pasívnej prevádzky chladičov. Dôležité je slovíčko chladičov, pretože ani tu systémové ventilátory nevypíname a bežia pri štandardnom počte i zaužívanej rýchlosti.

V tomto režime už procesor kmitá zase na východzej frekvencii. Jednu vec však musíte mať na pamäti, a to, že výsledky sú iba orientačné a ich jediným účelom je porovnať chladiče za istej modelovej situácie medzi sebou navzájom. Obzvlášť to platí pri pasívnej prevádzke, kedy teploty narastajú i klesajú po podstatne dlhšiu dobu než pri priamom aktívnom ochladzovaní pasívu. V neposlednom rade sú závislé tiež od prehrievania plechov skrinky, čo sa v plexi tuneli neprejaví.

Po prekročení 95 stupňov Celzia na jadre je testovanie ukončené, v grafe vtedy príslušný pruh chýba.

 

S rovnakými ventilátormi

S rovnakými ventilátormi

Z nasledujúcich testov sa dozviete, aký je výkon a hlučnosť chladičov pri použití referenčných ventilátorov. Najmä u lacnejších chladičov výrobcovia používajú menej kvalitné ventilátory, ktoré náročnejší používatelia zvyknú vymieňať za tichšie či efektívnejšie. V tomto prípade ich zaujíma v prvom rade výkon pasívnej časti.

Aj keď dodávané ventilátory nevymeníte, pri porovnaní výsledkov ľahko zistíte, u ktorých chladičov výrobca nešetril na pasíve, a kde naopak nižší výkon pasívnej časti dobieha rýchlejší (a hlučnejší) ventilátor. Z výsledkov mimo iné vyčítate i úroveň optimalizácie. Inými slovami to, kedy mohla voľba ventilátorov padnúť na vhodnejšie a na druhej strane, kedy môžete výmenou za iné potenciál chladiča degradovať.

Pri vyššom výkone už zanikajú zvuky ako vrčanie motorčeka alebo pískanie ložísk a hlavnou zložkou hluku vydávaného chladičom je aerodynamický hluk, ktorý spôsobuje vzduch prúdiaci cez telo radiátora. Za týchto okolností má už na celkovú hlučnosť podstatný vplyv tvarovanie, hustota i usporiadanie rebier pasívu.

 

Konfigurácia Nanoxií rozmiestnením i počtom zodpovedá návrhu výrobcu. V prípade, že bude konštrukcia vyložene nabádať k inému osadeniu, testy a výsledky z neho nájdete v texte pod grafmi.

Výkon i hlučnosť meriame pri maximálnych a znížených otáčkach (2000 ot./min a 1200 ot./min). Ak by vás lákalo porovnávať hlučnosť pri rovnakých otáčkach Nanoxií a dodávaných ventilátorov, porovnávajte s rezervou, tu už môže významnú rolu zohrať eventuálna chyba merania.

Nasledujúce merania realizujeme iba vtedy, keď chladič nevyužíva neštandardného uchytenia ventilátorov a montáž bežných ventilátorov s rozmermi 120 × 120 × 25 mm je možná bez úprav. Informácia o počte ventilátorov je vždy uvedená v popisku za označením chladiča, v zátvorke (1×/2×). 

Výsledky meraní

---