Nanoxia DS4, Cooltek W1 a Zalman Z1: Odhlučnená, moderná a lacná PC skrinka

Žiaľ, i v roku 2014 kupujeme vo veľkom skrinky s dávno prežitým interiérom z 90. rokov, kedy sa k základnej doske až na konektor AT pre klávesnicu nič neintegrovalo. Nemálo prepážok na rozširujúce karty bolo tak vtedy na mieste. To isté platilo pre 5,25" šachty pre optické mechaniky. Klasikou bola nejaká tá disketovka a nezriedka sme v jednom počítači vídali čítačku a vypaľovačku CD zvlášť.

Nechcem nič paušalizovať a tvrdiť, že sú tieto pozície už celkom nepotrebné, iste sa nájde stále niekto, kto ich k svojim zariadeniam vyžaduje. Nie je to ale drvivá väčšina, ktorá má v počítači jeden, maximálne dva disky (a i to z toho jedno 2,5" SSD). Logicky by tak teda nemalo ísť už o mainstreamové riešenia. 

 

Schválne, kto využije bežných štyri a viac 3,5" šuplíkov? To všetko stolné počítače zbytočne zväčšuje a plytvá materiálom (nehovoriac o väčších doskách než mini-ITX). Áno, malé dosky a skrinky sú častokrát drahšie než veľké, ale to preto, že je pri tom mizernom záujme potrebné nejako vykryť výrobné náklady.

Nanoxia DS4, Cooltek W1 a Zalman Z1

Do testov sme tematicky vybrali dve z nášho pohľadu zastaralé, ale v rámci svojej kategórie veľmi obľúbené skrinky. Odhlučnenú Nanoxiu DS4, považovanú za akúsi alternatívu k Fractal Design Mini s kvalitnejšími ventilátormi, a Zalman Z1, ktorá za cenu 700 Kč vyzerá vyzývavo už od pohľadu. 

Jedinou významnejšou inováciou oproti fakt staručkým sestričkám je presunutie napájacieho zdroja zvrchu → dole, čo je chvályhodná zmena hlavne kvôli výkonným zostavám. Síce by potom mala skrinka obsahovať o jeden (outtake) ventilátor navyše, zdroj sa odmení dlhšou životnosťou, a to sa oplatí. 

Poslednou skrinkou je Cooltek W1 – zástupkyňa s modernými vnútornými prvkami. K detailom sa dostanete v ďalších kapitolách. Pre lepší prehľad základných parametrov začnite tabuľkou špecifikácií:

Nanoxia DS4

V znamení minimalizacie hluku

Balenie je pevné a ochrana vo vnútri škatule celkom tradičná. Skrinka je proti poškriabaniu navlečená v igelitovom vreci a proti pohybu v škatuli je fixovaná polystyrénovými tvárnicami. 

Okrem pre výrazivo „deep silence“ príznačných marketingových lákadiel, ktorými chce výrobca zasiahnuť každého, obsahuje grafika balenia zaujímavý hlavný motív – posuvné meradlo poukazujúce na to, že môžete za základnou doskou viesť kabeláž s hrúbkou 16 mm, čo zase až také terno nie je.

 

DS4 stráca na konkurenčnú Define Mini v každej svojej osi centimeter. Napriek tomu patrí s 36,5 litrami k objemnejším mini-towerom. Plášť skrine strieda kov s plastom. Bočnice sú oceľové, plastová je maska.

 

Na bočniciach nie sú žiadne perforácie a sú symetrické. Doplnkový 120, prípadne 140mm ventilátor je možné osadiť iba do stropnej pozície, ktorá je vo východzom stave upchatá hrubou vrstvou peny. 

Nanoxia DS4

  

Nadšencov s externými radiátormi vodného chladenia poteší dvojica priechodiek v typickej zadej vrchnej časti. Hneď pod nimi je na výfuku 120mm ventilátor s udávanou maximálnou rýchlosťou 1300 ot./min (druhý do party je i na nasávaní vpredu).

Keď už sa skrinka hrá na super tichú, k dokonalosti sa mohla dotiahnuť, ale nedotiahla štruktúra mriežky, cez ktorú ventilátory fúkajú. Voľba padla na pomerne husté, štvorcované sito. Špirálovitá drôtená mriežka by kládla vzduchu nižší odpor, čo by znamenalo hlavne pri vyšších otáčkach nižší hluk.

Záslepky na rozširujúce karty sú štyri. Dole je už iba výrez na výfuk zdroja a pod protiprachový filter zasúvajúci sa do koľajničiek. Ten je z nylonu, takže na prepláchnutie vodou v prípade potreby je pripravený. Nožičky sú stabilné, z kovu. Parkety však nepoškodia, na špičkách sú gumené podložky.

 

Maska je rozdelená na dve časti. Vrchná je tvorená otváracími dvierkami so subtílnymi pántmi či skôr pántikmi nevalných kvalít. Ich neslávne proporcie sú 1,5 mm × 1,5 mm. Navyše sú z plastu, takže s dvierkami musíte zaobchádzať v rukavičkách. Pristupovať cez ne budete ale asi iba (a nie príliš často) k dvom trojstupňovým regulátorom otáčok, z ktorých je každý vyvedený pre tri ventilátory.

Komu by sa nepozdávala naša verzia s antracitovými dvierkami (s imitáciou brúseného hliníku), v ponuke sú i čierne a na svoje si prídu i tí s úplne opačnými cítením, existuje i kompletne biela verzia.

Konektivita a tlačidlo k zapnutiu sú v prednej časti navrchu. Portová nádielka je len priemerná. Tvorená je dvojicou USB 3.0 a jedným dvojkovým, výstupom pre stereo a vstupom pre mikrofón.

 

Slabučké pánty v najhoršom zachránia (k udržaniu dvierok dostatočne silné) magnety z opačnej strany. Remeselne zručnejší pre plnohodnotné používanie zájdu do dielne a siahnu po kovových čapoch

Vnútrajšok: priemer s nedostatkom priechodiek

 

Po odstrojení bočníc, ktoré sú dostatočne pevné – na čom sa podieľa i na nich nalepená látkovina s 3mm hrúbkou, sa naskytne pohľad na vcelku bežné poňatie interiéru lepších skriniek.

Deep Silence 4 sa bude chce-nechcene konfrontovať s Define Mini od Fractalu, ktorá je ale o nejaké dve tri stovky drahšia. Nanoxia ťahá za kratší koniec polovičným počtom priechodiek pre kabeláž. Minimálne jedna chýba v zadnej časti pod stropom, odkiaľ by bolo možné prevliecť napájanie pre CPU.

Na výfuku však nechýba už spomínaný ventilátor pripojiteľný 3pinovým konektorom. Záslepky pre karty sú štyri a rovnako tak sú na samotnom dne pripravené štyri penové podložky pre zdroj.

 

Výbava druhej strany je tvorená v troch oddieloch šesticou šuplíkov pre disky. Okrem toho, že sú presne v takom istom počte ako Fractalu, zhodujú sa i konštrukčne. Ide o šuplíky tak pre 3,5" ako i 2,5" úložiská. Každý jeden je kombinovaný a nemožno ho osadiť viac než jedným diskom.

Nanoxia má však v jednej veci navrch. Dobre vie, že veľa ľudí používa iba jeden disk, a preto spodný oddiel pojme práve jeden a zvyšné dva oddiely (s dvomi a tromi šuplíkmi) môžete smelo odstrániť.

Ony šuplíky sú vo svojej podstate v koľajničkách behajúce vozíky. Ku košu sa napevno neskrutkujú, ale na koncoch sa oň len zacvakávajú. Celý tento mechanizmus funguje bez problémov.

 

Pozor na (vhodné) miery chladiča CPU a grafiky! 

 
Jedno SSD môžete uchytiť i k dnu, medzi diskové koše a napájací zdroj

Dvaapolpalcové disky idú kov na kov a evidentne sa tak počíta s montážou SSD. Triapolky sa inštalujú cez antivibračné podložky. Tie sú však z pomerne tvrdej gumy, takže u roztrasenejších HDD sa požadovaný efekt nedostaví. Kto nestrpí sekundárny hluk plechov spôsobený vibrujúcim HDD a myslí to s odizolovaním platňového disku vážne, vždy je možnosť nainštalovať ho do päťaštvrtiek napríklad cez perfektne fungujúci tlmič TichéPC Vibration killer.

 

Kto má veľa diskov a dlhú grafickú kartu zároveň, sa bude pravdepodobne potýkať s kolidujúcim vrchným košom. S 26centimetrovým Radeonom HD 5870 sme za zmestili doslova na chlp presne. V prípade GeForce GTX 780 bude už ten chlp chýbať a kôš na tri disky budete musieť odstrániť.

Pri výbere kariet, u ktorých sa zdá, že sa s odretým PCB zmestia, nezabudnite myslieť na umiestnenie konektorov externého napájania. Keď sú vzadu, máte najskôr zase o starosť navyše.

Úplne benevolentné to nie je ani vo výbere chladiča pre procesor. Oficiálna podpora by mala končiť pri 160 mm a ako iste viete, nemálo high-endových modelov túto hodnotu prerastá. Nanoxia ale kalkuluje s malou rezervou (a nemyslím tú pre odlhučnovaciu hmotu) a s chladičmi o 5 mm vyššími sa ešte vleziete.

 

Externý panel s potenciometrami pre plynulú reguláciu ventilátorov bude kolidovať s dvierkami

 
Montáž hardvéru do 5,25" šachty je jednoduchá, zaisťuje sa bezskrutkovým, ale stabilným mechanizmom

 
Pozn.: Fotky z montáže majú iba ilustračný charakter. V skutočnosti sme komponenty inštalovali na dvakrát, raz pre fotodokumentáciu, kde situácia dokonalosť v manažmente kabeláže nevyžaduje, a raz do ostrých testov, kde sme sa s kabelážou vyhrali dôkladnejšie.

 

Intenzita prstencovitého podsvietenia je v dobe nečinnosti disku nevýrazná

Cooltek (Jonsbo) W1

Telo bez plastov

Skrinku s modelovým označením „W1“ v skutočnosti navrhuje i vyrába (a v Európe pod značkou Cooltek predáva) čínska firma Jonsbo. Predsudky sú ale zbytočné, žiadny lacný šmejd to nie je! 

Lepenková škatuľa je masívna, vo vnútri je skrinka zasadená v pene a štandardne chránená igelitom, čo obzvlášť v tomto prípade naberá na dôležitosti.

 

Celý plášť je kompletne z brúseného hliníku s hrúbkou 2 mm, a to sú atribúty, vďaka ktorým je konštrukcia naozaj pevná a pôsobí mimoriadne kvalitne. 

Síce ide o tower, základná doska, ako o chvíľu sami uvidíte, sa inštaluje horizontálne, preto je ľavá bočnica po dĺžke stredom perforovaná, aby umožnila grafickým kartám s axiálnymi ventilátormi ideálne nasávanie vzduchu. Nechýba filter, ten má však hrubé zrno, efektivita zachytávania prachu bude tak nižšia. Perforácie s filtrom sú i v strope, rozšíriť ich môžete s dvoma 120/140mm ventilátormi.

Cooltek W1 je dostupná vo verzii s oknom i bez neho. Farebne v čiernej i striebornej variante.

Cooltek W1

  

Zadok skrinky sa od klasických veží príliš nelíši. Hore, na výfuku, je tradične ventilátor. V tomto prípade ide o duo (rovnaký je vpredu) 140milimetrových. Regulovať je ich možné v troch krokoch pomocou vstavaného regulátora vyvedeného na zadnom panely.

 

Pod zdrojom ani tu nechýba lapač prachu v podobe konečne už ľahko vyberateľného filtru (ostatné sú k plechom lepené a s ich demontážou sa nepočíta). Zrno má už pomerne jemné.

 

Čelný panel je jednoduchý, jeho dizajn je tvorený decentným zahnutím bočných strán a výrezom medzi nožičkami. Celistvosť povrchu narúša iba štrbina pre slot-loadingovú mechaniku.

Jacky, dva porty USB 3.0, tlačidlo k zapnutiu a reset sú v pravej bočnici (vpredu dole). Tlačidlá však nejdú káblovo priamo na dvojpin, dotláčajú mikrospínače na PCB a až to je vyvedené na front panel.

 
Detail na ovládacie prvky, I/O výbavu a regulátor otáčok

Dve „poschodia“, základ interiéru

Bočnice, respektíve i čelo a vrch, sú ku kostre prichytené cvokmi. Realizácia je na chlp presná, všetko bezchybne lícuje a punc dokonalosti tomu dodáva penový poťah po ploche rámu dotýkajúceho sa platní. Vďaka tomu sa skrinka nebude potýkať s rezonujúcimi plechmi za žiadnych okolností.

 

Interiér je (v pomere 2:1) rozdelený na dve časti. Tá väčšia, vrchná časť, je určená pre dosku a 3,5palcové disky. Prefukovaná je zo strany na stranu dvojicou ventilátorov. Náročnejších používateľov (a že práve tejto klientele je skrinka určená) zamrzí ich jemne vrčiaci chod i pri nízkych otáčkach.

 

Rýchlosť ventilátorov usmerňujete v dvoch stupňoch, buďto pustíte do nich plných 12 V, alebo zvolíte nižšie, už pomerne tiché otáčky (v strednej polohe regulátora ventilátory vypnete úplne). Zaujímavosťou je napájanie regulátora – cez SATA – ktoré sa paradoxne často nevída. Chválime.  

 
Diskový kôš je prinitovaný, k jeho prípadnému odstráneniu budete potrebovať vŕtačku

V spodnej časti má svoje miesto zdroj a 2,5" disky, typicky SSD. Nevýhodou pre rýchlejšie HDD môže byť absencia airflow – do prízemia ventilátory dosah nemajú. Navyše je okolo nich málo priestoru a skládka pre kabeláž, ktorou prejdete do vrchnej časti dvojicou štandarných priechodiek.

 

Na ITX prerastená! Hluchým priestorom nešetrí

 

Ako dobre viete, Mini-ITX oslovujú tých, čo chcú malý počítač. Cooltek W1 sa ale k malým skrinkám rozhodne neradí a objemom predbieha nejeden mini-tower podporujúci i lacný formát dosiek mATX.

Jednou z chýb vedúcich k horšej efektivite využívania interiéru, je i rozdelenie diskových pozícií. Oveľa rozumnejším by bol jediný a kombinovaný kôš pre oba formáty či aspoň možnosť inštalácie SSD po stenách toho súčasného, priestor na to je... a spodok zužitkovať pre mechaniku. Iste, chcelo by to popreskupovať radikálnejšie, toto sú len najmenej bolestné návrhy a zásahy do konštrukcie. 

Práve mechanika na strope je tým, čo skrinku predlžuje o 6 cm a celkovo pridáva 5 litrov na objeme. Vďaka tomu sa môže pýšiť podporov (neexistujúcich) 215cm procesorových chladičov.

S mierami pre grafickú kartu to je už skromnejšie. Nie, že by 32 cm do dĺžky nestačilo, na šírku vás bočnica nepustí cez 5 cm, čo nestačí pre žiadny špičkový alternatívny chladič. S bežným nereferenčným dvojslotovým aftermarket chladením sa ale zmestíte.

 

Pozn.: Fotky z montáže sú iba ilustračné. V skutočnosti sme komponenty inštalovali na dvakrát, raz pre fotodokumentáciu, kde situácia dokonalosť v manažmente kabeláže nevyžaduje, a raz do ostrých testov, kde sme sa s kabelážou vyhrali dôkladnejšie.

 

Zalman Z1

Midi-tower za babku

Z nasledujúceho textu zistíte, že vzhľadom na to, čo všetko Zalman Z1 ponúka, sa cenovo pohybuje veľmi nízko. Očakávali sme, že sa úspory odzrkadlia na pre oko neviditeľných, ale dôležitých veciach, napríklad na kvalite balenia. Tá je ale viac než dostatočná, nič podstatné výrobca nevypustil. 

 
Obsah v obyčajnej škatuli zo surového kartónu je chránený polystyrénovými výplňami

Exteriér skrinky sa vo všetkých ohľadoch snaží byť v prvom rade dobre funkčný, čo sa takmer na dne low-endu často nevidí. Konštrukcia je zhotovená neprekvapivo z pozinkovaných oceľových plechov.

Podstatná časť plochy bočníc je vypuklá a hlavne, bočnice neobsahujú žiadne prieduchy a otvory pre prídavné ventilátory, čo rozhodne podporujeme. Pre ničím nerušený prietok vzduchu spredu dozadu tak nemusíte nič izolovať ani bočnice prehadzovať. Kiež by to bola tá správna inšpirácia pre ostatných.

Na strope, tesne za čelným panelom, je plech pre zmenu po šírke vydutý – taká vanička pre smartphone.

Zalman Z1

  

Nakoľko sa Z1 výškovo radí už k mini-towerom, záslepok pre karty je tu viac, až sedem. Napájací zdroj má miesto zase dole a je skvelé, že pod ním nechýba filter (pre zaujímavosť, je z tenučkého plechu). 

 

Filter je i za maskou, pred oboma pozíciami pre ventilátory, teda všade tam, kde je nasávaný prach. Dizajn čelného panelu je tvorený prevažne plechovou sieťovinou, plasty sú iba po stranách.

Rovnako po stranách sú centrované ovládacie tlačidlá – zhruba v polovici výšky skrinky – zľava power, sprava reset. Medzipriestor vypĺňa konektivita audio výstupom, vstupom pre mikrofón a trojicou USB, z ktorých dve sú dvojkové a jedno trojkové (radi by sme to skôr opačne, či ideálne plus jedno USB 3.0). 

Malá pochvala Zalmanu i za to, že myslel na pohodlný prístup do 5,25" externých šácht i zvonku. K jej vylúpnutiu vybavil prvú záslepku šikovnou odisťovaciou západkou, nič páčiť nemusíte.

 

Interiér nepoznajúci konkurenciu

Najväčšou slabinou konštrukcie sú krútiace sa bočnice. Napriek tomu, že sú z tenučkých 6milimetrových plechov, prirodzený tvar si nedržia a deformujú sa hlavne kvôli prítomnej vypukline.

Zatiaľ čo v prípade pravého krídla to funkčné opodstatnenie má, vypuklina rozširuje priestor pre kabeláž, u ľavého to je ale iba pre parádu. Pri danej hrúbke materiálu by sme mile radi privítali rovnú bočnicu, s ktorou bude práca pri odkrytovávaní a zakrytovávaní podstatne pohodlnejšia.

Celkovo si však na pevnosť skrinky sťažovať nemôžeme. Nosná časť je zhotovená z o desatinu milimetra silnejších, 0,7mm plechov, a keď si zase spomeniete na cenu, nemôžeme byť nespokojní.

 

Už za najlacnejšiu Cooler Master Elite (250C) si priplatíte o stovku viac, pritom interiérovým vybavením na Zalman Z1 nesiaha ani náhodou. Obrovským ťahákom v tejto cenovej, ignorujúci i populárne a podstatne drahšie skrinky od CM, je systém výrezov pre vedenie kabeláže poza základnou doskou.

Nezvyklým za tie peniaze je i osadenie až dvojice ventilátorov (ktovie, ako by sa odrazilo na cenovke použitie iba jedného, čím by chladiaci výkon výrazne neklesol). Obidva ventilátory dosahujú maximálnych 1100 otáčok a až na spôsob zapojenia ide o rovnaké 120mm modely. 

Outtake je napájaný molexom, neumožňujúcim jednoduchú manuálnu reguláciu, intake 3pinom.

Náročnejší používatelia síce budú ohŕňať nos nad vrčiacim chodom ventilátorov, cieľová skupina k tejto vlastnosti najskôr nebude mať výhrady. Je to nutná daň vykúpená veľmi nízkou cenou. 

Podložkami zdroja sú mäkké lyžiny, cez ktoré sa eventuálne vibrácie na subtílnejšiu kostru neprenesú.  

 

V prednej časti je, zvrchu, kôš pre dvojicu 5,25" zariadení a 3,5" čítačku kariet. Stred je prázdny, čo umožňuje inštaláciu dlhých, až 360mm grafických kariet.

Spodok patrí diskovému oddielu pojmúcemu až štyri 3,5" HDD inštalujúce sa bezskrutkovo cez plastové lyžiny len zasunutím do drážky. Niekomu už ale nemusí stačiť jediná pozícia pre SSD.

 

Montáž, až na detaily v poriadku 

K inštalácii zdroja a dosky nemáme najmenšie výhrady. Horšie to je už ale s tým osamoteným, nešťastným rámčekom na 2,5" disk, ktorý sa má z jednej strany nastrčiť na zúbky a z druhej skrutkovať.

Montážne otvory sú tak nepresné, že nekorešpondujú dostatočne s tými v disku. V dôsledku čoho ho tak korektne neuchytíte. Azda len na jednej strane a i to pri silnom pritlačení na jednu zo strán.  

 

I/O prepážky sú pre túto cenovú reláciu príznačne vylamamovateľné. K montáži optickej mechaniky či hoci i skráteného regulátoru otáčok slúžia tooless západky držiace zariadenia ale iba z jednej strany. Ťažšiu vypaľovačku však môžete zabezpečiť proti prepadávaniu skrutkami.

 

 
Detail na jednostranný bezskrutkový upínací systém 5,25" zariadení

 

 
Pozn.: Fotky z montáže sú iba ilustračné. V skutočnosti sme komponenty inštalovali na dvakrát, raz pre fotodokumentáciu, kde situácia dokonalosť v manažmente kabeláže nevyžaduje, a raz do ostrých testov, kde sme sa s kabelážou vyhrali dôkladnejšie.

 

Svietivosť LED je pomerne nevýrazná, a to je dobre, nijako zvlásť neruší ani v tme

S čím, čo a ako testujeme

S čím, čo a ako testujeme

Základom testovacej konfigurácie je doska Gigabyte Z87N-Wifi s procesorom Intel Pentium G3420 (TDP 53 W). Komponenty sú zvolené s ohľadom na použitie i v najmenších a najhoršie chladených skrinkách. Dátam vládne 240GB Crucial M500 a 8GB modul VLP pamäte Crucial Ballistix (1600 MHz/CL9/1,35 V).

Chladičom procesora je Noctua NH-L9i zregulovaná k z metra bezhlučným 900 ot./min. Jednak kvôli tomu, aby sa teploty pomerne úsporného Pentia vyšplhali k vyšším hodnotám a merania boli tak presnejšími a jednak z dôvodu výraznejšieho vplyvu efektivity prietoku vzduchu na výsledky.

 

Syntetickú záťaž simulujeme Intel Burn Testom (3500 MB, 6 cyklov). Najvyššie zaznamenané teploty sú odčítané z troch miest. Softvérovo z jadier CPU (Core Temp) a SSD (HD Tune), hardvérovo z MOSFETu napájacej kaskády CPU a puzdra čipsetu. To pomocou skalibrovaného termometru UNI-T UT325. Teplota okolitého vzduchu, oscilujúca medzi 21–21,4 °C, je v priebehu meraní permanentne kontrolovaná.

 

Nekvalitná termopasta na čipe bola nahradená tekutým kovom. Coolaboratory Liquid Ultra sme pred prvým testovaním zapekali pri 60 °C zhruba 50 hodín. Tepelná vodivosť by sa teda v priebehu testovania meniť nemala

Doba trvania záťaže je zhruba 30 minút, po rovnakej dobe chladnutia sú odčítané výsledné hodnoty pre idle

Hlučnosť zaznamenávame zariadením Voltcraft SL-100. Hlukomer je počas meraní umiestnený na statíve – vzhľadom k skrinke zľava diagonálne – tak, aby približne predstavoval polohu a vzdialenosť ľudského ucha človeka.

Otáčky všetkých ventilátorov sú počas meraní ovládané externým regulátorom. Okrem toho, že je to u fakticky malých skriniek jediná možnosť, ako mať ventilátory pod kontrolou, sa na hlučnosti skriniek (a že len tá nás zaujíma) nepodpíše zvuk okolitých komponentov. Zostava je pri meraní hlučnosti mimo sieť.

V prípade skriniek s aktívnym chladením testujeme v troch režimoch. Pri maximálnom výkone, pri zarovnaní podľa rovnakých hladín hluku – 35 a 32 dBA. V najtichšom režime sú už kvalitnejšie ventilátory aerodynamicky mimoriadne tiché, u horších zase vynikajú vrčiace alebo pískajúce motorčeky. Skrinky, s ktorými sa ventilátory nedodávajú, či majú chladiť pasívne, testujeme iba v jednom režime. 

Maximálny výkon a hlučnosť

Výsledky meraní (maximálny výkon)

Do porovnávacích testov sa zaraďuje i SilverStone Raven RVZ01 z minula. A jedno prvenstvo si pripíše hneď z úvodu, chladením CPU je na tom najlepšie (a je jedno, či je v horizontálnej, alebo vertikálnej polohe). I keď pri málinko vyššej hladine hluku než konkurencia.

Najnižšie teploty CPU sme namerali v skrinke SilverStone Raven RVZ01

Z tria dnešných udržal procesor najchladnejším Cooltek, na ktorý stráca Zalman Z1 pol stupňa a zase pol stupňa na Zalman stráca Nanoxia. Pravdou je, že DS4 je spomedzi všetkých pri max. otáčkach najtichšia a Zalman sa vyznačuje vrčiacimi ventilátormi, čo z nameraných výsledkov nezistíte.

 

Celkovo sú ale skrinky chladením veľmi vyrovnané. Najviac ( 2 °C) stráca Z1 ochladzovaním čipsetu a W1 SSD, ktoré je, ako viete z prezentačnej kapitoly, mimo priestor aktívnej cirkulácie vzduchu. Každopádne, teploty sú stále v norme. Horšie by to ale mohlo byť u platňového disku.

Najvyššia teplota v záťaži

Teplota po 30minutovom chladnutí

Rovnaká, vyššia hladina hluku 

Rovnaká, vyššia hladina hluku

Pre tento režim stanovených 35 dBA je bez problémov znesiteľných na hlučných pracoviskách, či proste tam, kde sa stále niečo deje. V hrobovom tichu noci to ale nie je to pravé orechové.

 

Výsledky meraní

Raven RVZ01 si na čele v chladení procesora stále drží 2stupňový odstup pred Cooltek W1. Výsledky Nanoxie DS4 a Zalmanu Z1 sú na chlp vyrovnané, z čoho je možné krásne vidieť, že síce Nanoxia vďaka odhlučneniu ventilátory pustí na vyššie otáčky, vytesnenie penou rovnako stojí nejaký ten chladiaci výkon. To napríklad u Zalmanu Z1 sú ventilátory síce pomalšie, celkový výkon je ale vo výsledku totožný.

Najvyššia teplota v záťaži

Teplota po 30minutovom chladnutí

Rovnaká, nízka hladina hluku 

Rovnaká, nízka hladina hluku

Výstupy z týchto meraní (pri 32 dBA) ocenia najmä notorickí ladiči ventilátorov, ktorí pri práci v noci či sledovaní filmu vyžadujú pokiaľ možno čo najtichšiu prevádzku svojho počítača.

 

Výsledky meraní

Zalman Z1 je v tomto režime nemerateľný, to z dôvodu napájania outtake ventilátora z molexu, ktorý jeho rýchlosť fixne drží na zhruba 1100 otáčkach. Poradie skriniek sa ani tu nemení a rozdiel medzi teplotami v porovnaní s výkonnejšími a hlučnými nastaveniami je malý (zmestí sa do 2 °C).

Na celkovej efektivite chladenia zďaleka nezáleží na prietoku systémových ventilátorov tak, ako na návrhu interiéru a teda trase, odkiaľ–kam, ako a v čom bude vzduch prúdiť. Raven je ukážkou toho, že veľkú skriňu na efektívne chladenie výkonného hardvéru fakt nepotrebujete. 

Najvyššia teplota v záťaži

Teplota po 30minutovom chladnutí

Chladenie výkonnej grafickej karty

Chladenie výkonnej grafickej karty

V prípade, že to skrinka umožňuje, osadíme a premeriame i vplyv chladenia na plnohodnotnú grafickú kartu. Sú to vyložene sekundárne merania a neprebiehajú simultánne s hlavnou časťou meraní CPU a základnej dosky. V tej dobe samozrejme používaný Radeon HD 5870 (TDP 188 W) v skrinkách nie je.

Na karte je chladič Thermalright T-Rad2 s 2× Noctua NF-A9x14. Otáčky sú kvôli chladeniu VRM vyššie (2× 1350 ot./min), ich hluk sa ale nijako nezohľadňujeme v grafoch, kde je stále iba hlučnosť sys. chladenia.

 

Výsledky sú okrem teploty GPU tvorené (spriemerovanými) teplotami štvorice fází pre napájanie jadra a jedným VRM pre VRAM, ktorý je pre zmenu na opačnej strane PCB. Všetky hodnoty sú odčítané z GPU-Z.

Nakoľko chladenie napájania je pre našu kartu na nejaké extrémy vo Furmarku poddimenzované, tak, ako je tomu žiaľ v drvivej väčšine prípadov pasívov u aftermarket chladičov, na zaťaženie používame polhodinový beh benchmarku Unigine Heaven 4.0. Hodnoty pre idle sú odčítané po 30 min. chladnutia.

 

Výsledky meraní

V procesorovej časti prvý Raven RVZ01 je na chvoste, o priečku nad ním je Cooltek W1 a na špičke sú Nanoxia a Zalman s rovnakými hodnotami o 3 °C nižšími než u W1. To sa ale bavíme o chladení GPU, v prípade napájania sú rozdiely v desatinách stupňa a pri nízkych 32 dBA je na tom najlepšie zase Cooltek. Raven stráca výraznejšie, v horizontálnej polohe priepastne.

Síce vynikajúce chladenie CPU, ale už slabšie grafickej karty je slabinou i veľkej Raven R4

 

Najvyššia teplota v záťaži

Teplota po 30minutovom chladnutí

Záverečné zhrnutie a hodnotenie

V krátkosti sa najprv vrátime k SilverStone Raven RVZ01 z minulého mesiaca, ktorú sme tou dobou ešte nedokázali zmysluplne porovnať s konkurenciou. Kto sa pozorne preklikal cez všetky výsledkové kapitoly až k tej záverečnej vie, že takmer o 2/3 vyziabnutejší Raven je pre chladenie i výhrevnejších komponentov plnohodnotnou alternatívou ku konštrukčne tradičnej Nanoxii DS4 či Zalman Z1.

Nevýhodou, ktorá je daná úzkym telom, sú však veľké obmedzenia vo výbere chladiča pre procesor. I k žravejším čipom schopný nízkoprofilový box (do 83 mm) síce nájdete, pri porovnateľnom výkone za podstatne vyššiu sumu než chladiče vežovitej konštrukcie. Diskutabilným je i výber a cena zdrojov SFX. Každopádne, slušný a pre úspornejšiu hernú zostavu dostatočne dimenzovaný Seasonic SS-350SFE sa predáva za podobné peniaze ako jeho stajňový ekvivalent vo formáte ATX. Nakoľko najmenšej havranej skrinke toho veľa nenavytýkame, SilverStone RVZ01 dodatočne udeľujeme „We Want It!“.

K hodnoteniu dnes testovaných skriniek: prvá na rane je veľmi preceňovaná Nanoxia Deep Silence 4. Odhlučňovacia hmota nie je žiadny zázrak a hoci skutočne nejaký ten hluk absorbuje a umožňuje tak pri porovnateľnej hlučnosti vyššie otáčky ventilátorov než u neodhlučnených skriniek, na druhej strane znižuje efektivitu chladenia. No a keď sa vo finále porovná schématicky podobná odhlučnená s neodhlučnenou skrinkou pri rovnakej hladine hluku, chladiaci výkon je rovnaký. Áno, odhlučnenie najrôznejšie pazvuky stlmí efektívnejšie než holé plechy, ale skoro by sa dalo povedať, že v dobe čoraz dostupnejších SSD a zalievajúcich sa cievok riešime neexistujúci problém. Základ skutočne tichého počítača nestavia na vrstvách odhlučňovacieho materiálu, ale na kvalite ventilátorov.

 

Skrinka ako taká neohúri ani svojimi dielenskými kvalitami. Naopak, nemilo prekvapí veľmi slabými pántiky dvierok. Celkovo by dokonca by som sa nebál šialeného porovnania s lacným Zalmanom Z1. U neho je síce pevnosť bočníc (ktoré sa naopak ochotne krútia) a hlavne chod ventilátorov o tri levely nižšie, rovnako tak je trikrát lacnejší a pritom je to funkčne skvelá, momentálne bezkonkurenčná skrinka. Za 700 Kč sme nenašli alternatívu umožňujúcu plnohodnotný manažment kabeláže poza tray, protiprachový filter tam, kde treba, dva ventilátory a tri konektory USB (z toho jedno trojkové).

Za vzhľadom na cenu špičkové vybavenie si Zalman Z1 odnáša zaslúžené ocenenie „Smart buy!“. Ako ideálnu voľbu ju vidíme v prostredí s vyšším hlukom okolia a tam, kde sa príliš nepočíta s prenášaním a otváraním/zatváraním bočníc. Za týchto okolností si môžete dve najväčšie slabiny Z1 vyškrtnúť.

To Cooltek W1 má naopak šasi skalopevné s vynikajúcim dôrazom pre detail (nakoniec i stoji štyrikrát toľko). Ventilátory už ale kvalít hodných skrinky za 2500 Kč nedosahujú. Hoci sa to nedá porovnávať so skutočne odpadovou kvalitou tých zalmaňáckych, uchu netopiera jemné vrčanie neunikne.

Chladením je na úrovni Nanoxie DS4, podobné sú si i objemovo, čo sa bude nejednomu záujemcovi o PC postavený na systéme Mini-ITX priečiť a uprednostní radšej menšiu a lacnejšiu BitFenix Prodigy.

Skrinky do testov poskytli spoločnosti 100Mega a PC Cooling

Za technickú podporu ďakujeme obchodom Tiphardware a TNTrade