Keďže si potrpím na tichý počítač, po dvoch
týždňoch som to už nevydržal a vzhľadom na fakt, že do takejto karty sa už
neoplatí investovať, som sa rozhodol siahnuť po tom, čo mám po ruke. Zalovil
som v poličke a do očí mi padol BOX chladič z procesora Intel Core
2 Quad Q6600. Po primeraní ku karte bolo jasné, že tento chladič by mohol
pasovať. Ostávala preto už iba jedna otázka: ako ho modifikovať tak, aby na
kartu pasoval?
Ešte pripomeniem, že tento chladič pochádzajúci
z prvej generácie má medenú styčnú plochu a celé jadro, ktoré je
vlisované do hliníkového tela, z ktorého vychádzajú rebrá.
Po podrobnejšom skúmaní a premeriavaní som
odstránil plastové úchytky a začal odpiľovať kovové nožičky tesne pred
prvým ohybom. Tu som si uvedomil, že asi najväčším problémom bude navŕtať do
nich diery na správnom mieste a následne vyvŕtať závit (vzhľadom na
tvrdosť materiálu z ktorého boli vyrobené – odhadujem nikel).
Po nameraní presných vzdialeností dier chladiča
a jeho uchytení som začal vŕtať. Avšak tu nastal ďalší problém. Vrták
sa začal nekontrolovateľne kĺzať po celom povrchu nožičky. Táto situácia ma
však nijako nerozhodila, a tak som na vyznačených miestach vyrazil pomocou
kladiva a tvrdeného hrotu dierky. Toto už pomohlo a vrták konečne
začal vŕtať.
Avšak materiál bol tvrdý a dierky mi
o nejaký ten milimetrík utiekli. Tu už však neostávalo nič iné, ako dúfať,
že to bude pasovať, pretože som mal iba jeden pokus. Postup bol pomalý
a samotné vŕtanie mi zabralo asi 40 minút… Počas tohto procesu sa mi
trikrát podarilo otupiť vrták a na záver ho dokonca zlomiť – čo už
nevadilo, pretože som to mal hotové.
Posledná vec bolo narezanie závitov. Toto už
prebiehalo hladko až na to, že závity som nenarezal úplne kolmo. To, ako som
predpokladal, nakoniec ani tak nevadilo. Následne už iba ostávalo namontovať
chladič na kartu. Naniesol som naň teplovodivú pastu zo zásob, pod skrutky dal
gumené podložky a priskrutkoval. Z originálneho chladiča som vymontoval
ventilátor, ktorý som namontoval na vrch chladiča. Vzhľadom na jeho orientáciu
a sklon lopatiek som sa rozhodol urobiť dookola z pevnej fólie rámik,
aby vzduch, ktorý nasával skutočne vyfukoval cez chladič, a víril
v skrini.
Keďže už predtým som si overil možnosti
pretaktovania tejto karty, rozhodol som sa primontovať ešte jeden malý
ventilátorík z procesora Pentium II, ktorý svojím plastovým krytom
pokrýval celú napájaciu kaskádu karty. Tento som zreguloval pomocou trimera na
hranicu počuteľnosti a upevnil ku chladiču.
A výsledok? Po regulácii hlavného
ventilátora na čo najnižšie otáčky poklesla teplota vo Windowse takmer o
20
°C. A to zo 64 °C na 46 °C, čo je dosť výrazné. Teploty v plnej
záťaži poklesli v z maximálnych 96 °C vo FurMarku na 81 °C, čo je
taktiež výrazný pokles.
Dané riešenie má však jednu nevýhodu, nový
chladič je až trojslotový, čo však mne osobne neprekáža, pretože miesta
v skrini je dostatok.
Na záver ešte spomeniem že danou modifikáciou som
nestratil záruku, pretože pôvodný chladič nebol zapečatený a kartu je
možné poskladať do pôvodného stavu. Úprava zabrala celkovo necelé dve hodiny
času, čo pre mňa ako študenta bolo ďaleko výhodnejšie ako kupovať chladič nový.
A výsledok? Počítač je dokonca ešte tichší ako s pôvodnou grafickou
kartou, pretože je počuteľný samotný pevný disk. Keďže však nemám sondu,
nemôžem zmerať hlučnosť celej zostavy.
Možnosti pretaktovania tejto karty sa nakoniec
neukázali nijako závratné, pretože som sa dostal iba na stabilných 850 MHz pre
jadro a 1300 (5200) MHz pre pamäte, čím som sa dostal na výkon Radeonu
5770. Vyššie takty neboli možné, pretože táto karta nepodporuje nastavovanie
napätia jadra a má slabšiu napájaciu kaskádu.
--Dávid Pacura
