Super test, díky za něj - toto je přesně co mi na našich webech chybí, takže za mě palec nahoru.
Jinak 5950 si excelentně vede ve spotřebě, tam je to až mimo moje chápání, že je tak efektivní. Samozřejmě Intel doplácí na svůj výrobní proces, kde ztrácí na jádrech, ale co je horší, tak na víc jak dvojnásobné spotřebě - nebavím se tu o hrách, toto není CPU primárně na hry...
Koho je to vlastne test? EHW alebo HWC ?
https://www.hwcooling.net/test-procesora-amd-ryzen-9-5950x-32-vlakien-cez-am4/
Spoločný. Aj preto má v grafoch každý web vodoznaky s vlastným logom a zmienkam o HWC sa snažím vyhýbať. Máme takú vzájomnú spoluprácu, pri ktorej sa vhodne dopĺňame. Ja viem otestovať procesory a grafické karty a Jano Olšan k nim zase viesť kompletné spravodajstvo. Je to IMHO lepší model, ako keby na Jednom mieste vychádzali iba správičky a na druhom zase iba testy. Pritom oba weby majú dosť unikátnych článkov. Na HWC navyše čoskoro pribudnú a exkluzívne budú vychádzať hĺbkové testy ventilátorov a ku koncu roka ešte v podobne podrobnom duchu aj testy teplovodivých pást. Ale to som už OT. :)
Minimálně 5900X by to mohlo ohrožovat, když si vezmu, že ty dvě malá jádra by mohla být cca jako jedno velké s HT + k tomu velká jádra mají vyšší IPC.
Bude to na 10nm procesu a Intel současně pořád může povolit vysokou spotřebu v boostu, takže kdyby bylo PL2 třeba 250 W, tak se do těch 250 W vejde výrazně víc výkonu než na 14nm. Takže když kouknu na výsledky 11900K, tak si myslím, že MT by mohlo jít dost vysoko. Taky teda tipuju že to spíš neporazí 5950X, ale kdo ví, třeba to nebude zas tak daleko. Taky to může třeba celkově prohrát, ale vyhrát v některých případech. Koneckonců, Intel měl slajd, kde sliboval až 2× MT výkonu.
Ono už jenom jestli to 16c/24t Alder Lake bude mít povolené sežrat o 50 % víc elektřiny, tak to se prostě projeví.
Testy pod Linuxom pri nejakej revízii metodiky výhľadovo doplníme. Bavili sme sa o nich už teraz, že by bolo skvelé a úžasné ich zaradiť, ale zároveň by sa s nimi časová náročnosť zvýšila nad rámec súčasných možností. Momentálne tu mám na stole ešte furt dosť restov, respektíve neotestovaných procesorov, ktoré treba „vybaviť“, dostať sa na 0 a potom môžeme vymýšľať ďalšie veci a nejaké vylepšenia. Pokojne si napíšte, čo ďalšie vám v súčasnej zostave testov chýba a ak to bude čo i len trochu možné, tak to rád doplním. :)
Nj, asi jseš nenáročný. Mě třeba chybí nějaké testy reálné zátěže, třeba u videa jsou to vesměs syntetika a encoding, ale to nejpodstatnější při střihu videa není encoding ale výkon na timeline. Jak to zvládá třeba několik 8k ProRES videí na timeline bez proxy nebo snížení kvality? Jak to pak funguje při přidání různých efektů?
Není tady srovnání CPU encodingu vs akcelerovaný encoding, kolik energie stojí třeba encode na těch procesorech a kolik na nějakém akcelerátoru.
Jak ty různé CPU reagují, tedy jak to pocítí uživatel, něco co není jen číslo, ale subjektivní pocit...
Neprehliadli ste testy videa v Premiere Pro (PugetBench by som za syntetiku neoznačil, tú sú naskriptované situácie z reálneho sveta). Asi tam nie sú úplne tie nastavenia, ktoré vás zaujímajú (ale výkon 4K ProRes 422, 4× Forward Live Playback tam je), každopádne všetko sa nedá otestovať nikdy. Navyše zrovna v tomto prípade som tak trochu závislý od toho, čo za relevantné považujú tvorcovia PugetBenchu. Na otestovanie a nasimulovanie špecifických vecí, ktoré opisujete, by som musel tie strižné programy na používateľskej úrovni perfektne ovládať. A nielen tie, ale i mnohé ďalšie (niekoho môže zaujímať zase niečo trochu iné) a to už asi uznáte, že je dosť nereálne.
Do väčších podrobností obvykle nezachádzajú ani tí, čo majú na testy neporovnateľne vyššie rozpočty. V podrobnosti sa dá ísť do nekonečna, ale niekde to holt treba zastaviť a my sme IMHO zastavili už i tak pomerne ďaleko. Tým nechcem povedať, že by som bol so súčasným modelom metodiky úplne spokojný, naopak. Metodiku budeme postupne rozširovať a vylepšovať, ale takými vecami, ktoré dokážeme realizovať.
To akcelerované kódovanie videa je zase dosť problematická vec, pretože naprieč kodérmi je vždy na výstupe rozdielna kvalita (bitrate) a tú treba pri hodnotení týchto veci takisto zohľadňovať. Preto výkon kódovania netestujeme ani pri grafikách, pri ktorých to ale aj tak nedáva veľmi zmysel, keďže rovnaká generácia ma vždy rovnaký kodér. Ale v rámci nejakého tematického článku sa na rozbor akcelerovaného a neakcelerovaného kódovania raz určite dostane. Len k tomu znovu treba poriadnu (objektívnu) metodiku. A nielen zavádzajúce konštatovanie o tom, čo je rýchlejšie/pomalšie, efektívnejšie/neefektívnejšie... je to trochu zložitejšie, keďže je naprieč kodérmi na výstupe tá rôzna kvalita.
Čo myslíte pod pojmom „reálna záťaž“? A subjektívne pocity? To sa na mňa nehnevajte, ale na tie som nikdy nebol. Mám rád exaktné, neskreslené veci. :)