Test chladičů: Zalman CNPS12X a Alpenföhn K2

Úvod a špecifikácie

Zalman v posledných testoch ukázal, že nie vždy je kľúčom k špičkovému výkonu gigantická hmotnosť a množstvo teplovodivých trubičiek. Minuloročný test modelu CNPS 9900 Max je toho dôkazom.

Nemecký Alpenföhn aj napriek širokému spektru produktov stojí stále akoby v úzadí. Strhne na seba pozornosť práve dnes, alebo bude uznanie pre výrobcu stále hudbou budúcnosti?

Severná strana K2 (Čchokori). Zdroj: Wikipedia

Alpenföhn sa inšpiroval druhým najvyšším vrchom sveta, ambície má však na prvenstvo.
Celkovú hmotnosť môže Kádvojke závidieť aj kaliber typu Scythe Orochi.

Špecifikácie chladičov

 

Zalman CNPS12X: technologická bomba?

Zalman CNPS12X: technologická bomba?

Juhokórejci nezaspali na vavrínoch a po úspešnom predchodcovi mám v rukách jeho „dvojitú porciu“.

Kuriér zásielkovej služby mi priviezol stredne veľkú škatuľu s množstvom informácií o produkte už po jej stenách. Pre majiteľov najvýkonnejších strojov bude zaujímavá tá o prítomnosti montážneho príslušenstva pre procesory Intel Sandy Bridge-E.

S tzv. kompozitnými heatpipe sme sa u Zalmana stretli už pred rokom, tentokrát sú v kombinácii s priamym stykom s rozvádzačom tepla procesoru. Pribudla jedna veža a dva ventilátory.

S nadšením som vnikol do vnútra škatule. Dobrý dojem z úvodu trošku zmrazil voľne pohodený backplate a manuál, rovnako nijak nezafixované montážne príslušenstvo v dvoch igelitových vrecúškach nepôsobí kladným dojmom. Samotný chladič je už ale bezpečne chránený v dvojdielnom blistri.

Desaťstránkový užívateľský manuál s ilustrovaným postupom inštalácie je okrem kórejčiny vyvedený aj v anglickom jazyku.

Obsah príslušenstva je tvorený univerzálnym backplate, spojovacím materiálom, nevodivými podložkami, jediným párom univerzálnych držiakov, sponou, imbusovým kľúčom, redukciou pre tzv. „tichý mód“ a veľkou teplovodivou pastou.

Šestica poniklovaných heatpipe trubičiek v priamom kontakte s tepelným rozvádzačom procesora pretína v jednom rade za sebou 56 rovnako poniklovaných rebier v každej z dvojice veží.

Hrúbka rebrier sa zastavila na pól milimetri, rozostupy medzi rebrami boli naprojektované na dva milimetre.

Obe veže skrývajú v rebrovaní stodvadsať milimetrový ventilátor, a aby toho nebolo málo, spoločne zvierajú tretí. Všetky ventilátory sú vyvedené na jeden konektor. Pulznou moduláciou bohužiaľ nedisponujú .

Výrobca sa tento neduh snažil vykompenzovať redukciou na tzv. „tichý mód“. Tá je však schopná zraziť otáčky len o symbolických 100 ot./min. A teda skutočne tichá prevádzka si nás počká zrejme až po manuálnej regulácii.

Samotnú montáž chladiča k procesoru začíname pripravením backplate.

Do vhodných montážnych zdierok zasadíme matičky s plochou hlavičkou, ktoré v ďalšom kroku podporíme plastovými podložkami.

Z vrecúška vyberieme dištančné skrutky so závitmi na oboch stranách, kde na jednu zo strán prilepíme čierne podložky a upevníme backplate k základnej doske. Cez druhý závit prevlečieme a pripevníme matičkami dvojicu držiakov.

V ďalšom kroku nanesieme teplovodivú pastu. K jej konzistencii nutné podotknúť, že je prakticky neroztierateľná, ale použiteľná :-)

Na záver prevlečieme sponu ponad základňu a chladič imbusovým kľúčom primerane dotiahneme k stredom držiakov.

Prvého bojovníka už poznáme, poďme sa spoločne pozrieť na jeho vyzývateľa z Himalájí.

Alpenföhn K2: ťažká váha v teste

Alpenfoehn K2: ťažká váha v teste

Kádvojka je posledným počinom, a zároveň vlajkovou loďou nemeckej spoločnosti Alpenföhn. Na prvý pohľad nemožno uprieť výraznú podobnosť s Noctuou NH-D14. Čo všetko by malo stáť za porazením juhovýchodnej konkurencie?

Je dosť možné, že pri prehliadke v predajni bude v sekcií chladenia práve škatuľa tohto obra z pomedzi všetkých vyčnievať najvyššie. Jej výška je totižto dobrých tridsať centimetrov, což je určite nadštandard.

Po jej otvorení nájdeme škatuľku s montážnym príslušenstvom, na úplnom dne je druhá, vizuálne identická so stoštyridsať milimetrovým ventilátorom. Samotný pasív je vo väčšej škatuli uprostred. Medzi jeho dvoma vežami tróni v čiernej škatuľke druhý, menší ventilátor.

Čierna časť ventilátorov je zhotovená z gumeného materiálu.

V rámci príslušenstva okrem manuálu formátu A4 vyvedenom v anglickom a nemeckom jazyku máme k dispozícií aj univerzálny backplate, sponu s dvojicou vzdialenostne prispôsobiteľných skrutiek s pružinkou, držiaky pre podporované pätice, spojovací materiál, štvoricu gumených podložiek, termopastu (tak na dve použitia), redukciu na 7 V a štyri páry spôn pre uchytenie ventilátorov.

Viac ako kilogramové monštrum je zabalené v priehľadom igelitovom vrecúšku.

Chránený (blistrovaním) je aj povrch obrovskej medenej základne, ktorá je dokonale vyleštená a v oboch osiach jemne, ale skutočne len jemne konvexná. Jej plocha je rekordných 27 cm^2.

Samotná základňa pozostáva z dvoch častí (vrch je hliníkový), medzi ktoré je zasadených osem teplovodivých trubičiek pretínajúcich celkom 98 hliníkových rebier dvoch veží heatsinku.

Vrchná dvojica rebier s vygravírovaným logom je k teplovodivým trubičkám podstivo prispájkovaná. To však napriek chválam výrobcu nemôžem prehlásiť o všetkých - minimálne spodné duo je po tejto stránke dosť odfláknuté.

Jednotlivé rebrá s hrúbkou štyri desatiny milimetra sú od seba vzdialené rovné dva milimetre. A ako to je už v tejto cenovej kategórii býva zvykom, kovová konštrukcia je kompletne poniklovaná.

Obsah balenia je za nami, čaká nás inštalácia ktorá nie je príliš odlišná od tej predošlej.

Montáž začíname vložením vysokých skrutiek do správnych otvorov v backplate, plastové podložky vystriedajú väčšie, gumené.

Takto vybavený backplate závitmi skrutiek prestrčíme cez montážne otvory okolo pätice pre procesor. Na druhej strane nasadíme plastové dištančné podložky. Nasleduje aplikácia držiakov a ich upevnenie pomocou matičiek.

Nanesieme termopastu, chopíme sa spony so skrutkami, tú prevlečieme vrchom cez základňu a pasív primerane zafixujeme. Na záver veľmi jednoducho upevníme pomocou oceľových spôn dvojicu prídavných ventilátorov.

Metodika, testovacia konfigurácia

Metodika, testovacia konfigurácia

Na účely testovania sme zhotovili vzduchový tunel s dôrazom na optimálny prietok vzduchu. Jeho vnútorne rozmery sú 225 × 420 × 500 mm, čo približne zodpovedá objemnejšiemu miditoweru.

V konfigurácií pre testovanie procesorových chladičov sú osadené celkom štyri ventilátory zregulované na nepočuteľných 600 ot./min. Vzduch z okolia nasáva dvojica Noiseblockerov NB-BlackSilentFan XL1 a teplý vzduch z tunelu do okolia vyfukuje opäť jeden NB-BlackSilentFan X2 spoločne s väčším bračekom NB-BlackSilentFan XK1.

Na reguláciu otáčok všetkých ventilátorov používam 6- kanalový Lamptron Touch Fan Controller.

O udržanie konštantnej vstupnej teploty vzduchu z okolia dvadsať stupňov Celzia sa počas testovaní pokúša digitálna termostatická hlavica eQ-3 Premium v rádiovom spojení s prenosným termostatom rovnakého výrobcu umiestnenom pri dvojici intake ventilátorov.

Meranie vyprodukovaného hluku chladičom prebieha mimo priestor tunelu v provizórnom boxe z polystyrénu v ktorom som sa dostal takmer k spodnej hranici meracieho rozsahu (30 dBA) prístroju.

Hluk meriam v dvoch režimoch, kde hlučnosť chladičov monitoruje hlukomer Voltcraft SL-100 umiestnený na statíve vo vzdialenostiach približne 20 a 40 centimetrov od lopatiek ventilátorov.

Všeobecný postup pri meraní:

1. vzhľadom k základnej doske prebiehajú všetky testy v horizontálnej polohe

2. pred každou inštaláciou chladiča sú styčné plochy základne chladiča a rozvádzača tepla procesoru dôkladne očistené

3. teplovodivá pasta je aplikovaná v podobe kvapôčky do prostriedku heatspreaderu

4. procesor zaťažujem utilitkou OCCT v.4.0.1 po dobu pätnástich minút nepretržitej záťaže, následne odpíšem hodnoty teplôt v burne, po dobehnutí zvyšných piatich minút zapíšem teploty pre režim v idle

5. tento cyklus (od samotnej inštalácie chladiča) opakujem pre vyššiu presnosť dvakrát, vo výnimočných prípadoch, kedy je rozdiel súčtu všetkých jadier procesoru pri jednotlivých meraniach väčší ako jeden stupeň Celzia, testujem tretíkrát

6. výsledné hodnoty v grafoch predstavujú aritmetický priemer ôsmich, resp. dvanástich zaznamenaných teplôt štyroch jadier testovaného procesora

7. na záver zmerám hlučnosť chladiča v širokom spektre otáčok s dôrazom na v rámci možností maximálnu možnú izoláciu šumu z okolia

Chladiče testujem vždy za pomoci príslušenstva ktoré je dodávané výrobcom. V prípade, že ventilátor nie je štandardnou súčasťou balenia zaskakujú Nanoxie FX12-2000. A ak je zrovna núdza o teplovodivú pastu, použijem osvedčenú Artic Cooling MX-2.

testovacia konfigurácia:

• procesor: Intel Core i5-750 @ 3,66 GHz (Vcore – 1,318 V)

• základná doska: Gigabyte GA-P55-UD3 – Intel P55

• pamäte: 2× 2GB Kingston DDR3 1600 MHz HyperX Grey Series

• grafická karta: MSI GeForce GTX 470 1,28 GB

• systémový disk: Corsair Nova Series 60 GB

• zdroj: Seasonic X-660

Výsledky testov výkonu a hlučnosti

Výsledky testov výkonu a hlučnosti

Testy K2 a Noctuy prebiehali s nastavením otáčok vetrákov v pomere 4/3, kde bol z dvojice vždy stodvadsať milimetrový vetrák rýchlejší (v grafoch budú uvedené len hodnoty tohto ventilátoru). Výnimku tvorí maximum NH-D14 (1300 : 1200 ot./min) a u testov Noctuy od 800 ot./min smerom k nižším otáčkam počítajte so 600 ot./min u väčšieho ventráku. K 525, resp. 450 ot./min som NF-P14 už neprinútil (viď tabuľka).

Výkon (120mm/140mm ventilátor)

 

Hluk (120mm/140mm ventilátor)

 

 

 

 

Zalman v záťažovom teste o chlp poráža Noctuu, dokonca pri nižšej hlučnosti! Alpenföhn s výraznejšími stratami v pomalobežných režimoch vykazoval vo všetkých testoch najhoršie výsledky.

Nezaťažený procesor najefektívnejšie schladí Zalman, Alpenföhn sa so znižújúcimi sa otáčkami prepadáva na výkonnostný chvost.

 

Poznáme meno víťaza (záver)

Poznáme meno víťaza (záver)

Tí z vás, ktorí sa chronologicky dostali až k záveru už vedia, že Noctua NH-D14 je po dlhej dobe konečne prekonaná. No nie svojím objemnejším dvojníkom o ktorom som na webe Alfacompu našiel poznámku o absolútnej špičke a najvýkonnejšom chladiči. Nie je tomu tak. Preč s ňou! Aj Noctua so šiestimi heatpipe je stále výkonnejšia.

Okulahodiaca základňa vyzerá na pohľad síce pekne, ale opäť sa raz ukázalo, že kvantita kvalitu neprerastie. Na testovanom procesore polovica heatpipe trubičiek nemá cez rozvádzač základne prakticky žiaden kontakt s povrchom procesora.

Alpenföhn K2 si moje sympatie nezískal ani hmotnosťou presahujúcou jeden a pól kilogramu.
Juhokórejci (Zalman) si nenápadne vydláždili cestičku až k vrcholu a poznámku o špičke si ich produkt určite zaslúži viac.

Ale ani „dvanástka“ nie je dokonalá a z hľadiska dlhodobej prevádzky bude najväčšou achilovou pätou chladiča trojica obtiažne vymeniteľných ventilátorov. A že pravdepodobnosť poruchy je pri takom počte pomerne vysoká.

Zamrzí aj absencia pulznej modulácie. V idle je chladič aj pri zapojení na „tichý mód“ zbytočne hlučný a záťažové testy preukázali, že jeho výkon je aj pri nízkych otáčkami výborný.

To či svoje peniaze vsadíte na overenú kvalitu v podobe Noctuy NH-D14, alebo zariskujete s vidinou vyššieho výkonu Zalmana CNPS12X nechám už na vás.

Za zapožičanie chladičov do testu ďakujeme internetovému obchodu Tiphardware.