Test: Gelid The Black Edition proti chladiču SilverStone Heligon HE01

Duel dvoch dvojveží

Priekopníkom medzi chladičmi s dvoma vežami sa stala pred takmer desiatimi rokmi firma Thermaltake. Vtedajší návrh modelu Sonic Tower rozdelil veľký blok pasívu na dva menšie, samostatné, medzi ktorými sa už počítalo s osadením prídavného ventilátora. Ako sa časom ukázalo, práve táto myšlienka živí výrobcov procesorových chladičov dodnes.

Celkom určite najskloňovanejším koncepčne obdobným počinom súčasnosti je NH-D14 od Noctuy. Rakúsky výrobca sa ale mimo iné vyznačuje i špičkovou zákazníckou podporou, čo žiaľ nemožno tvrdiť o každom. Čoho sa však všetci pri svojich najvýkonnejších kúskoch skalopevne držia, sú ony dve vertikálne veže. Z času na čas sa síce objaví niekto, kto jednu z nich ohne do pravého uhla, či niekto, komu sú dve málo a pridá tretiu, alebo sa chce vydať jednoducho vlastnou cestou.

Do dnešného testu sme vybrali dvojicu inovatívnych riešení, ktoré sú vlajkovými loďami svojich výrobcov, teda aspoň z hľadiska výkonu. V jednom z rohov ringu stojí Gelid, výrobca s jadrom niekdajšej Arctic Cooling. A čo si budeme hovoriť, od dôb skrátenia obchodného mena, produkcia firmy Arctic na poli procesorových chladičov už trh nijak neslní. Osobne ma teda viac sklamáva, než by tešila. Naopak, Gelidu sa medzičasom podarilo zatieniť po uvedení Tranquilla vychýrený bestseller Cooler Master Hyper 212 (neskôr Hyper Plus a Evo). Po jeho druhej revízii sa však objavil i nápadne podobný vyšší model GX-7, s účinnosťou chladenia iba kozmeticky vyššou končiac už ale na míle vzdialený našim očakávaniam.

 

S Gelidom je to teda ako na hojdačke. Otázkou je, či si dokáže oprášiť renomé najnovším dietkom pomenovaným The Black Edition. Už od pohľadu na ilustráciu, cenovku a v podvedomí s Tranquillom, sa možno pohrávať s myšlienkou, že by snáď mohlo ísť o chladič s priaznivým pomerom ceny a výkonu i v high-ende. Bohužiaľ to nie je tak celkom o matematike a skutočný ortieľ sa dozvieme až po otestovaní. A aby bolo s čím zrovnávať, postavili sme ho po bok o 20 eur drahšieho Heligonu HE01 od spoločnosti SilverStone. Napriek tomu, že teda nepôjte o rovný súboj, Gelid má šancu opäť prekvapiť. 

Gelid The Black Edition a SilverStone Heligon HE01 (vpravo)

Gelid The Black Edition: predstavenie

Slová úvodného textu venujeme baleniu. Škatuľa čiernej edície Gelidu je vyvedená v dizajne svetlých odtieňov šedej, v ktorom názov i ilustráciu chladiča z úvodnej steny obteká zelený lem. Po stranách neboli vynechané ani špecifikácie a výčet predností, patriac medzi ne napríklad i päťročná záručná doba u výrobcu. A nakoniec, zadná stena okrem rozpísanej kompatibility s päticami graficky znázorňuje i jednotlivé montážne systémy (ku každému socketu zvlášť).

Po nahliadnutí do útrob sa po odobratí škatuľky s montážnym príslušenstvom pomaly dostávate k pasívu s ventilátormi. Chladič je pred nešetrnými potulkami svetom (dúfajme) dostatočne chránený penovými výliskami – k nám docestoval bez skriveného vlásku. V ešte menšej škatuľke, než bola tá s príslušenstvom, nájdete medzi rebrami jeden z ventilátorov, druhý je už totiž predinštalovaný. A ak by vám boli dva málo, môžete dokúpiť a pripevniť tretí, spony k tomu v balení sú.

 

Súčasťou zásielky je okrem nevyhnutného príslušenstva k inštalácii tiež potešujúco i PWM rozdvojka k automatickému riadeniu otáčok obidvoch ventilátorov. Nechýba ani malé balenie jednej z kvalitnejších teplovodivých pást, a to konkrétne GC-Extreme s tepelnou vodivosťou vyššou, než je deklarovaná u GC-2 dodávanej s jeho populárnejším bračekom. 

 

Komu prechádzajú výkonné chladiče rukami častejšie, neprehliadne fakt, že sa Black Edition radí k tým menším z kategórie dvojveží. Už i jednotlivé veže sú pomerne štíhle a tenším robí chladič i uzučký ventilátor. No a keď si napokon všimnete prítomnej asymetrie, je evidentné, že si dal výrobca špeciálne záležať na tom, aby v blízkosti pätice určite nedochádzalo ku kolízii ani s vysokými pasívmi pamätí. Na obrázkoch už vidíte celok po doplnení druhým ventilátorom. 

  

Gelid The Black Edition

Jeden z dvojice 120mm vetrákov, ten uprostred, má bežnú hrúbku 25 mm, o poznanie tenší je už ale jeho rýchlejší, iba 16mm kolega. Napriek väčšiemu počtu lopatiek i vyšším otáčkam však už pri rovnakej hlučnosti disponuje nižším výkonom. Spoločnými znakmi obidvoch je PWM konektor a hydrodynamické ložiská. Podľa slov výrobcu, v prípade, že nevyfasujete nejaký nepodarok, by mali ventilátory pri nepretržitej činnosti fungovať po dobu približne šiestich rokov. 

   

Gelid The Black Edition

Po odobratí ventilátorov váži už obnažený pasív 740 gramov. Jeho radiátor je tvorený dvakrát 44 rebrami s hrúbkou jedného štyri desatiny milimetra. Vzájomné rozostupy činia potom približne 2,2 mm. Zaujímavé je, že majú teplovodivé trubice, pretkávajúce rebrovanie, rozdielne priemery. Tri sú totižto 8mm a zvyšné štyri majú už iba bežných 6 mm.

    

Hrubšie sú situované do stredu, nad jadrá procesora, kde cez medený blok základne prichádzajú do styku s najvyššími teplotami. Z každej strany sú potom doplnené jednou 6mm. Chýbajú nám však ešte dve užšie trubičky. A nakoľko sa nad plochu štvorcovej základne s 39mm stranou už nezmestia, sú prispájkované k vyššiemu podlažiu. Niektorí si asi práve teraz hovoríte, že podobné rozloženie už poznáte z GX-7, ktorý nás svojho času svojou účinnosťou veľmi nepotešil.

 
Gelid The Black Edition

Gelid ozdobil vrch chladiča okrem svojho loga i čiapočkami na koncoch zatavených trubíc

Gelid The Black Edition: montáž

Presuňme sa ale k montáži. Tak ako väčšina ťažších chladičov i The Black Edition spolieha na zadný plech upevňujúci sa pod päticu. V závislosti od toho, či vlastníte procesor od AMD alebo Intelu vyberáte stranu, ktorou plech priložíte k PCB. My používame k testovaniu Core i7 od Intelu, takže voľba padá na stranu priliehajúcu k plošáku štvorcovou roztečou – na kríž. Nezostáva, než sa chopiť najdlhších skrutiek a prevliecť ich cez montážne otvory. Štandardne sa budete najskôr stretávať (u LGA 115x) s prostrednými pozíciami, mi ale k uchyteniu k LGA 1366 využijeme krajných.

 

Keď už skrutky prestrčíte, siahnete po dištančných matičkách a nasadíte ich na vytŕčajúce závity. V tejto chvíli všetko skalopevne drží a v ďalšom kroku vás čaká montáž dvojice držiakov. Tie už ale pripevňujete s vidinou orientácie chladiča. Pokiaľ z nejakého dôvodu vyžadujete, aby chladič fúkal zospodu nahor, pripevníte ramená tak, aby sa tiahli rovnobežni so slotmi pre pamäte. Realizovať sa to dá však iba pri socketoch Intelu, u AMD už žiaľ na výber nemáte a uspokojiť sa musíte so zaužívanejšou orientáciou fúkajúceho vzduchu spredu dozadu. Záverom ramená zafixujete znova matičkami.

 
Gelid The Black Edition

Je čas, kedy po nanesení termopasty prichytíte k tepelnému rozvádzaču procesora pasív. A to pomocou spony, ktorú prevlečiete cez vrch základne tak, aby dokonale zapadla do pre ňu určenej vyfrézovanej drážky. Cez dvojicu otvorov v spone prestrčíte skrutky s pružinkou a pripevníte ich k držiaku (a bez nejakých obáv môžete smelo doťahovať na doraz).

 
Gelid The Black Edition

Napriek veľkej snahe výrobcu o vyhnutie sa kolízii s pamäťami je prvý slot stále problematický, a to sa týka i nízkych modulov. Kolidovať bude už aj 37mm pasív. Nie je možné tomu predísť ani posunutím ventilátora smerom nahor (ako napríklad u Tranquilla). Každopádne, vzhľadom na to, že ide o twin-tower, je i tak strata iba jediného slotu v porovnaní s konkurenciou stále dobrá. Vo vzdialenejších slotoch je to už bez akýchkoľvek obmedzení a môžete smelo osadzovať i extémne moduly.

 
Gelid The Black Edition

montážny kit pre podporované pätice AMD

SilverStone Heligon HE01: predstavenie

SilverStone balí Heligon HE01 do celkom obyčajnej, ale dobre vyzerajúcej, kartónovej škatule s čiernou potlačou. A i tu sa myslelo na bezpečie, penové výlisky, obklopujúce chladič zo všetkých strán, nechýbajú ani v tomto prípade. 

Príslušenstvo je tvorené desaťjazyčným užívateľským manuálom (odkaz k PDF) s názornými ilustráciami, v ktorom si počítate mimo iné i v angličtine či nemčine. S češtinou, či nedajbože slovenčinou, sa však nepočíta.

Opäť máte k dispozícii samozrejme kovové príslušenstvo, ktorého kostru tvorí čierny backplate, skrutky, držiaky a spona. Hoci je v balení dodávaný iba jediný ventilátor, nie je problém s dokúpením a uchytením ďalších dvoch. Aj HE01 je vybavený celkom troma pármi spôn k ich uchyteniu. Nezabudlo sa ani na sadu antivibračných podložiek z gumy.

 

Jednou z predností HE01 je použitie mimoriadne výkonného 140mm ventilátora s hrúbkou až 38 mm. Pri max. výkone sa otočí (s nejakou tou toleranciou) 2000krát za minútu. Zaujímavosťou je, že v porovnaní s rovnako rýchlou Nanoxiou FX12, len teda, to už je iba 120mm „vetráčik“ s hĺbkou 25 mm, pretlačí viac ako dvakrát toľko vzduchu. Dôsledkom toho síce bude vysoká hlučnosť, nadšenci do extrémneho taktovania na vzduchu nad ňou mávnu rukou. V prípade ale, že ale vy vysokým decibelom neholdujete, ventilátor môžete pomocou malého prepínača obmedziť na max. rýchlosť 1200 ot./min.

 

Pri FHP141, tak SilverStone svoj ventilátor označuje, je uvádzaná iba ťažko uveriteľná doba životnosti 150 000 hodín (teda cca 17 rokov) pri nepretržitej činnosti. Otázne je, z akých prevádzkových otáčok tento údaj výchádza a tiež to, čo sa ešte považuje za funkčné, v zmysle použiteľné (to, že sa dokáže roztočiť asi neuspokojí každého). Netradičný PC ventilátor, so zdvojenými guličkovými ložiskami, sa svojimi vlastnosťami už blíži i nejednému priemyselnému kolegovi.

  

A pretože vo výkonných zostavách nie sú vysoké chladiče pamätí žiadnou raritou, jedna z dvoch veží pasívu je o slabú polovicu užšia. V praxi to znamená, že pri základnej konfigurácii celkom určite v miestach nad pamäťovými slotmi nebude prekážať. Pochváliť musím tiež  vynikajúcu kvalitu spracovania. Vďaka množstvu spevňujúcich zámočkov medzi jednotlivými rebrami je kostra veľmi pevná a nikde sa nerozchádza. Celkový dojem potom ešte umocňuje poniklovanie.

  

SilverStone Heligon HE01

Na šesticu 6mm teplovodivých trubičiek je nalisovaných 47 rebier s hrúbkou 0,4 mm. Vzdialenosť medzi jednotlivými lamelami Heligonu HE01 je, podobne ako u Gelidu, 2,2 mm. Príbuzná je i celková hmotnosť končiaca tesne pod kilom.

  

Na inak vo všetkých osiach rovnej ploche základne sú v smere trubičiek zreteľne viditeľné drobné ryhy po jej obrábaní.

 
SilverStone Heligon HE01

SilverStone Heligon HE01: montáž

Montáž Heligonu je nápadne podobná tej z Gelidu a líši sa iba v detailoch. Backplate natočíte podľa potreby v závislosti od toho, k čomu ho chcete inštalovať. Ak k nejakej z pätíc LGA 775/115x/1366, tak natočíte plech k základnej doske predinštalovanými plastovými podložkami. AMD prislúcha druhá strana, ku ktorej je potrebné kvôli odizolovaniu kovových častí použiť a nalepiť priesvitné nevodivé podložky. Ďalej v obidvoch prípadoch pokračujete prestrčením dlhých skrutiek.

 
SilverStone Heligon HE01

Z druhej strany na vytŕčajúce závity nasuniete čierne dištančné stĺpiky z plastu. Idú síce dosť ztuha, ale to je jedine dobre, pretože to už tak drží ako celok dostatočne pevne, čo spríjemní ďalšiu manipuláciu. Na stĺpiky posadíte dve kovové ramená, respektíve držiaky. Na výber máte z dvoch druhov, k Intelu použijete tie menej zakrivené a zvrchu ich pripevníte ešte matičkami. Nezostáva, než na tepelný rozvádzač rozotrieť pastu a priskrutkovať pasív k stredom držiakov.

 
SilverStone Heligon HE0

 Škoda len, že SilverStone k jednému z najdrahších chladičov CPU vôbec, nedodáva k montáži nevyhnutný skrutkovač.

SilverStone Heligon HE01

Jedna z vecí, na ktorú by ste nemali zabudnúť, je aplikácia antivibračných podložiek do každého rohu ventilátora. Jednak do istej miery eliminujú vibrácie, a že tie sa veru budú u ventilátora s obrovským výkonom objavovať, ale tiež umožňujú stabilnejšie prichytenie vetráku. Bez použitia podložiek majú totiž spony veľkú vôľu a držia ho doslova z posledného.

   
SilverStone Heligon HE01

SilverStone Heligon HE01

montážny kit pre podporované pätice AMD

V čom, s čím a za akých podmienok testujeme

So vzduchovým tunelom, ktorý používame k testovaniu procesorových chladičov, ste sa už stretli v predchádzajúcej metodike, ktorá prešla až k dnešnému dňu niekoľkými inováciami. Jednou z najzásadnejších je zmena orientácie tunelu. Doteraz merania prebiehali so základnou doskou vodorovne, čo však vo väčšine prípadov nekorešponduje s jej situovaním v praxi, kde je k plechu PC skrine pripevnená skôr zvislo. Vtedy sa účinnosť každého chladiča do istej miery líši a v neposlednom rade sa vertikálnej montáži nebudú tešiť ani poddimenzované montážne systémy s horším prítlakom.

Vzduch tunelom z jedného konca na druhý preháňa štvorica ventilátorov zregulovaných k nízkym otáčkam. Tri 120mm spomalené k 600 ot./min a jedná stropná stoštyridsiatka s 550 ot./min. Najpodstatnejšou zmenou je ale výmena procesora za výhrevnejší Intel Core i7-920 s TDP 130 W. Aby bolo možné preveriť i slabšie chladiče či poslednou dobou posilňujúce trpasličie modely do malých (HT)PC, počítame s testovaním tak s procesorom vo východom nastavení, ako i na už pretaktovanom so zvýšenou voltážou, a to zase kvôli vyššej strednej triede a high-endu.

 

Hlučnosť chladičov meriame nezávisle od zvyšku zostavy, v uzavretom boxe, kde sa hlukomer s pracovným rozsahom 30–70 dBA dostane bez problémov k svojej spodnej hranici. V režime „slow“ síce dokáže spadnúť i hlboko pod rozsah, avšak frekvencia jediného merania za sekundu je pre účely našich meraní nepoužiteľná. Nie je to však prekážkou k tomu, aby ste si vytvorili dostatočnú predstavu o tom, ako je na tom práve ten váš s hlučnosťou v porovnaní s ostatnými.

Snímač SL-100 je mimoriadne citlivý, to aby človek pri rozlišovaní nižších otáčok zadržiaval dych, takže o plnohodnotné pomerové zrovnanie rozhodne neprídete. Len teda, zaznamenané výstupy nemožno nijak zrovnávať so špecifikáciami udávaných výrobcom, odčítaných zrejme z „profi“ zariadení. Nielen kvôli schopnejším prístrojom a rôznorodým meraniam, ale tiež kvôli tomu, že sa u aktívnych chladičov spravidla uvádza žiaľ iba hlučnosť samotného ventilátora (bez pasívu). 

K extrémnemu zaťaženiu používame utilitku Intel Burn Test. Po ukončení testovacieho maratónu sa po zosadení práve dotestovaného modelu opätovnou montážou v jednom z režimov vždy uistíme, či sa opakovateľnosť merania skrz dvojicu inštalácií nevychyľuje od normálu, a teda, či sa zaznamenané výsledky zhodujú. Krajná tolerancia je jeden stupeň Celzia pre jedno zo štyroch jadier, čo v grafoch už po spriemerovaní predstavuje max. +/- 0,25 °C. 

Je však nutné poznamenať, že nepoužívame teplovodivú pastu dodávanú s príslušenstvom alebo nejakú už nanesenú na základni, ale osvedčenú Arctic MX-2, a to z jednoduchého dôvodu. Nie vždy je totižto jednoducho rozoznateľné, či ide o jej nezapekací, alebo zapekací typ, u ktorého sa očakávaná tepelná vodivosť dostaví až po dlhšej dobe prevádzky. V skutočnosti to síce nijak nevadí, ale pre „pásové“ testovanie je to problém práve z dôvodu časovej náročnosti.

V neposlednom rade je dôležitá i kontrola nad teplotou vzduchu na vstupe do skrinky. V našom prípade sa počas testovania pohybuje vždy v rozmedzí 21–21,4°C, a to platí tak v chladných, ako i v horúcich letných mesiacoch.

Testovacia konfigurácia

Pozn.: popis k jednotlivým meraniam nájdete už rozpísaný v nasledujúcich kapitolách prináležiacich príslušným režimom. Pri porovnávaní myslite i na to, že jednotlivé pomery sa môžu v praxi viac či menej odlišovať. Úlohou nasledujúcich testov je pri rovnakých podmienkach ilustrovať výkon na jednej z mnohých modelových situácií.

Automatická regulácia

Automatická regulácia

Najjednoduchším spôsobom fungovania s aktívnym chladičom je zapojenie jeho ventilátora na konektor CPU_FAN. Vtedy, keď je vybavený štvorpinovým konektorom, sa o riadenie otáčok podľa teploty stará pulzná modulácia. Napriek tomu, že trojpinových ventilátorov ubúda, stále s nimi treba počítať. K tomu sme sa vybavili doskou od spoločnosti Gigabyte umožňujúcou u chladičov bez podpory PWM regulovať otáčky automaticky zmenou napájacieho napätia.

Pre tento režim je CPU s TDP 130 W ponechaný v továrenských nastaveniach a má teda, na rozdiel od režimu patriac ďalšej kapitole, aktivované i všetky funkcie vrátane tých úsporných pre zníženie spotreby. Zaujímať vás to bude hlavne pri posudzovaní výsledkov mimo záťaž, v režime 33 dBA sú už totiž funkcie EIS a C1E deaktivované.

 

 

 

Výsledky meraní

V režime nižšieho výkonu, s už spomínaným 1200otáčkovým stropom i pri PWM regulácii, sa procesor s Heligonom HE01 zahrial k najvyšším teplotám, ale zato bolo chladič počuť spomedzi trojice najmenej. Po preradení na vyšší výkon by síce s trojstupňovým náskokom prevzal žezlo, ale to už (pri cca 1540 ot./min) za cenu zbytočne vysokej hlučnosti. 

---

Zarovanie podľa rovnakej hlučnosti

Zarovnanie podľa fixných „33 dBA“

Náročnejších užívateľov-ladičov, kupujúcich si chladič hlavne kvôli tichej prevádzke svojho počítača, bude dozaista zaujímať porovnanie výkonu pri rovnakej úrovni hluku. Za prijateľnú hladinu sme zvolili osvedčených 33 dBA, kedy už môžeme s čistým svedomím označiť prevádzku veľmi tichou, v uzavretej skrini z metra za takmer nepočuteľnú.

V tomto režime si chladiče rozdelíme do dvoch skupín. O tom, či bude ten ktorý ďalej pokračovať na procesore vo východzom nastavení, alebo zvolíme pre neho už profil pretaktovaného procesora, bude rozhodovať v prvom rade jeho cena. V prípade, že je vyššia než 1000 Kč, automaticky sa počíta s testovaním na pretaktovanom procesore. Výnimkou budú snáď iba chladiče určené vyložene do malých počítačov, typu Noctua NH-L9, Themalright AXP-100 atp.

 

Každopádne, do kategórie výkonnejších sa môže prebojovať aj lacnejší chladič (a možno zase objavíme nejaký nový bestseller). Stačí, aby teploty v priemere nepresiahli hranicu 85 stupňov Celzia. Rovnaký strop platí i pre drahé modely nezvládajúce prevádzku pri nízkej hlučnosti. Len teda s tým rozdielom pokračovania na pretaktovanom procesore. 

Ak v grafoch príslušný pruh nenájdete, znamená to, že nebolo možné chladič k stanovenej hlučnosti zregulovať.

Výsledky meraní

Rozdiel medzi Tranquillom a raz tak drahým stajňovým kolegom je pomerne malý. Prekvapením bol i pomerne nízky výkon Heligonu HE01, pri približne 540 otáčkach sa umiestnil dokonca až za Tranquillom. 

Maximálny a znížený výkon (+ priebeh hluku)

Maximálny a znížený výkon

V tejto kapitole si prídu na svoje najmä užívatelia preferujúci pred nižšou hlučnosťou skôr maximálny chladiaci výkon. Ale svoje tu nájdu tiež tí, ktorí predsa len siahnu buď po dodávanej redukcii, alebo budú za pomoci regulátora hľadať ten správny kompromis medzi stále vysokým výkonom a rozumnou hlučnosťou.

Nastavenia maximálneho výkonu asi netreba nijak zvlášť rozpitvávať, je to jednoducho výkonnostný strop každého chladiča, kedy sa ventilátor pri 12 V otáča na sto percent. 

Ak výrobca nedodáva spomaľovaciu redukciu, k zníženému výkonu priškrtíme rýchlosť otáčok na 2/3 podľa vzorca [(max. - min.)] / 3 × 2 + min., kde max. a min. predstavujú maximálne a minimálne otáčky udávané výrobcom.

Výsledky meraní

SilverStone sa v plnej paráde predviedol až pri svojom maximálnom výkone. Daňou za 6stupňový náskok pred chladičom Gelid The Black Edition je však už veľmi vysoká hlučnosť. A asi bude vôbec tým najhlučnejším, čo sme kedy testovali.

---

* V kooperácii s pretekajúcim vzduchom tunelom dosahujú vetráky vyššej rýchlosti než v boxe k meraniu hlučnosti, do akej miery závisí od vlastností rotora. V tomto režime teda párujeme maximálnu zaznamenanú hlučnosť (v boxe) s maximálnymi otáčkami odčítaných už z tunelu.

 

Priebeh hluku v závislosti od rýchlosti ventilátorov

V grafe je zachytené, ako u vybraných chladičov závisí hlučnosť na otáčkach. Otáčky chladičov, ktoré majú dva a viac ventilátorov točiacich sa na rôznych otáčkach sú znižované v rovnakom pomere, vychádzajúc z maximálnych otáčok.

Pozn.: Pri posudzovaní výsledkov berte do úvahy tak pomerne vysokú (2dBA) eventuálnu chybu používaného hlukomera (i keď po opakovateľnosti merania to až tak tragicky nevyzerá), ako i fakt, že regulátor nedokáže zobraziť otáčky vždy podľa predstáv, zodpovedajúc napríklad jednotkám rpm odčítaných z autoregulácie. Lepšie je to už s krokmi medzi desiatkami, stovky sú takmer bezproblémové. Horšie je, keď si ventilátory nedokážu pri stanovenom napätí udržať konštantnú rýchlosť otáčania. 

k riadeniu otáčok používame regulátor Scythe Kaze Master Pro

Pasívna prevádzka 

Pasívna prevádzka 

S novou metodikou pribúda režim pasívnej prevádzky chladičov. Dôležité je slovíčko chladičov, pretože ani tu systémové ventilátory nevypíname a bežia pri štandardnom počte i zaužívanej rýchlosti.

 

V tomto režime už procesor kmitá zase na východzej frekvencii. Jednu vec však musíte mať na pamäti, a to, že výsledky sú iba orientačné a ich jediným účelom je porovnať chladiče za istej modelovej situácie medzi sebou navzájom. To, že sme CPU s TDP 130 W uchladili s obidvoma dvojvežami i pasívne ešte neznamená, že to bude tak fungovať i u vás. A to obzvlášť platí pri pasívnej prevádzke, kedy teploty narastajú i klesajú po podstatne dlhšiu dobu než pri priamom aktívnom ochladzovaní pasívu. V neposlednom rade je to závislé tiež od prehrievania plechov skrinky, čo sa v plexi tuneli neprejaví.

Po prekročení 95 stupňov Celzia na jadre je testovanie ukončené, v grafe vtedy príslušný pruh chýba.

Výsledky meraní 

Tranquillo podľa očakávaní pasívny nezvládol, bez vetrákov je na tom z dvojice zostávajúcich lepšie pasív od SilverStone.

S rovnakými ventilátormi

Z nasledujúcich testov sa dozviete, aký je výkon chladičov v prípade, že použijete rovnaký ventilátor (tzn. aká kvalitná je pasívna časť) a aký má dopad na hlučnosť tvarovanie, hustota a usporiadanie rebier. Najmä u lacnejších chladičov výrobcovia používajú menej kvalitné ventilátory a náročnejší užívatelia ich zvyknú často vymieňať za kvalitnejšie, či výkonnejšie. V tomto prípade ich zaujíma v prvom rade výkon pasívnej časti chladiča.

Aj keď ventilátory dodávané s chladičom nevymeníte, pri porovnaní výsledkov s Nanoxiami ľahko zistíte, u ktorých chladičov výrobca nešetril na pasíve a kde nižší výkon pasívnej časti dobieha rýchlejší (a hlučnejší) ventilátor.

Pri vyššom výkone už zanikajú zvuky ako vrčanie motorčeku alebo pískanie ložísk a hlavnou zložkou hluku vydávaného chladičom je aerodynamický hluk, ktorý spôsobuje vzduch prúdiaci cez chladič. Za týchto okolností má už na celkovú hlučnosť podstatný vplyv tvarovanie, hustota i usporiadanie rebier pasívu. 

 

Konfigurácia Nanoxií je v rozpoložení a počte podľa návrhu výrobcu. V prípade, že si bude návrh vyložene nabádať k inému osadeniu, testy a výsledky z neho nájdete v texte pod grafmi. Výkon i hlučnosť meriame pri maximálnych a znížených otáčkach (2000 ot./min a 1200 ot./min). Ak by vás lákalo porovnávať hlučnosť pri rovnakých otáčkach Nanoxií a dodávaných ventilátorov, porovnávajte s rezervou, tu sa už do významnej miery prejaví vzniknutá chyba merania.

Nasledujúce merania realizujeme iba vtedy, keď chladič nevyužíva neštandardného uchytenia ventilátorov a montáž bežných ventilátorov s rozmermi 120 × 120 × 25 mm je možná bez úprav.

Výsledky meraní

Dve veže od Gelidu zostali za očakávaniami, i s dvojicou vetrákov sa nevzdialili menšiemu bračekovi o viac ako 2 °C, pasív Heligonu je podstatne výkonnejší.

---

Heligon HE01 sa od čiernej edície Gelidu odpútal výraznejšie až po zvýšení výkonu systémových vetrákov. Nezabúdajte ale, že má Heligon o vetrák menej. Pri rovnom boji, s rovnakým počtom ventilátorov, je rozdiel samozrejme výraznejší.

Netradičná konfigurácia (+ otlačky termopasty po demontáži)

Čo sa nezmestí do grafov sa bezpečne zmestí do textu v závere. K Heligonu HE01 sa totiž náramne hodí viac-ventilátorová konfigurácia. Nárast výkonu má ale viac-menej už iba kozmetický charakter, v plnej ráži druhý striasol druhý ventilátor v každom z režimov približne pol stupňa Celzia. Kúpa doplnkového vetráku teda z toho dôvodu nedoporučíme.

SilverStone Heligon HE01 s dvojicou Nanoxií FX12-2000

  
otlačky termopasty po demontáži: vľava Gelid The Black Edition, SilverStone Heligon HE01 a Gelid tranquillo rev. 2

Záverečné zhrnutie

Najmladší počin Gelidu, model s prívlastkom čiernej edície, síce posúva výkon chladičov výrobcu na vyšší level, otázne ale je, čím možno obhájiť jeho dvakrát vyššiu cenu než u Tranquilla, s ktorým si výrobca nasadil latku zdá sa až príliš vysoko. Po zarovnaní podľa nízkej hlučnosti je lepším než jeho populárnejší stajňový kolega totiž iba kozmeticky. Výraznejšie sa odpúta až pri maximálnom výkone, kedy je ale tiež hlučnejším. Navrch má tiež pri pasívnej prevádzke, kde za predpokladu kvalitnej cirkulácie vzduchu v skrinke a použitia úspornejšieho procesora bude použiteľný aj bez aktívneho ochladzovania pasívu.

Na druhej strane, výkon drahšieho SilverStonu Heligon HE01 je mimoriadne nevyrovnaný. Pri nízkych otáčkach sa dokonca prepadáva až pod Tranquillo, to si ale v zápätí vynahradí za sprievodu vysokej hlučnosti pôsobivým maximálnym výkonom. A že pasív k tým horším rozhodne nepatrí, naopak, o tom nás presvedčilo testovanie s rovnakými ventilátormi. V porovnaní s dvoma vežami Gelidu je rozdiel výkonu už výrazný.

Heligon HE01 je zmysluplným riešením pre majiteľov na doraz pretaktovaných systémov, ktorí vyžadujú vysoký výkon a hlučnosť je u nich až na chvoste rebríčku priorít. Každopádne, zaujímavé by bolo zrovnanie s podobne drahou konkurenciou zo stajní Noctuy, Zalmanu či napríklad Prolimatechu. Momentálne sme však v štádiu, kedy žiadne súdy pri výstupoch z troch chladičov, a i to každého z inej cenovej kategórie, vynášať nemôžeme, snáď s plynúcim časom... 

 

V jednej veci má ale SilverStone pred twin-towermi s dvojicou vetrákov zaručene navrch. Vďaka tomu, že zviera jeden výkonný ventilátor medzi vežami a ešte i tá jedna veža, natočená k modulom RAM, je výrazne zúžená, nezasahuje práve do priestoru nad pamäťami. A to ani trochu, dokonca má i celkom slušnú rezervu. Snahu o niečo podobné však nemožno uprieť ani Gelidu, ale vo výsledku k tomu, aby neblokoval prvý slot na GA-X58A-UD5, chýbali milimetre.

Oba chladiče majú stabilnú a v rámci možností pohodlnú montáž, ale SecuFirm od Noctuy zostáva v obidvoch prípadoch neprekonaným. Čím sa však môže Noctue výkonnejší a drahší Heligon rovnať, či byť mozno dokonca lepším, je kvalita dielenského spracovania pasívnej časti. Masívne rebrovanie radiátora patrí skutočne k tým najpevneším vôbec.

Kde presnejšie sa Gelid The Black Edition a SilverStone Heligon HE01 nachádzajú na krivke účinnosti sa dozviete až s pribúdajúcimi výsledkami. Najbližšie sa môžete tešiť na zamiešanie poradím zaujímavými all-in-one vodníkmi.

 

Gelid The Black Edition

+ slušný výkon pri maximálnych otáčkach
+ pevná, pohodlná a bezproblémová montáž k základnej doske
+ v príslušenstve dodávaná PWM rozdvojka k riadeniu obidvoch ventilátorov
+ s výnimkou prvého neblokuje sloty pre pamäte
+ spony pre prípadný tretí ventilátor

- pri PWM regulácii v záťaži hlučnejší než výrazne lacnejší Tranquillo (rev. 2)
- po zarovnaní podľa 33 dBA v porovnaní s Tranquillom iba malý výkonnostný nárast
- obmedzená voľba orientácie na socketoch pre procesory AMD

Graf ceny produktu Gelid Black Edition poskytuje server Heureka.cz

 

SilverStone Heligon HE01

+ vysoký výkon pri max. otáčkach
+ v pomalšom z dvojice režimov PWM regulácie skutočne tichý chod i v záťaži
+ pevná, pohodlná a bezproblémová montáž k základnej doske
+ vynikajúca kvalita dielenského spracovania
+ nehrozí kolízia s pamäťovými modulmi
+ spony pre dva prídavné ventilátory

- vzhľadom k cene mizerný výkon v režime 33 dBA
- v celom spektre otáčok nepriaznivý pomer výkonu k hlučnosti
- vzhľadom na pomerne vysokú cenu by sme očakávali aspoň k montáži nevyhnutný skrutkovač
- obmedzená voľba orientácie na socketoch pre procesory AMD
- vyššia cena

Graf ceny produktu SilverStone SST-HE01 poskytuje server Heureka.cz

Za poskytnutie chladiča Gelid The Black Edition do testov ďakujeme jeho výrobcovi

Rovnako tak vďačíme SilverStonu za poskytnutie ich Heligonu HE01

Záverom za technickú podporu ďakujeme internetovému obchodu Tiphardware