Ach jo. Zase ten mýtus o latencich DDR5.
1) Už se dají koupit mnohem lepší DDR5 paměti než použité v testu. Srovnatelné s DDR4.
2) Ve vašem testu vychází u 12400 latence stejné jak s DDR4 tak s DDR5.
3) Aplikace citlivé na latence jsou. Ale ty rozdíly jsou do 10% Tedy na úrovni chyby měření.
Máte nějaký konkrétní příklad kde by se vyplatilo jít do DDR4?
Samozřejmě bez ohledu na cenu. Ta je u DDR5 dvojnásobná. Takže poměr výkon/cena vždy vyhraje DDR4. Zatím. Věřím že se to vyrovná už letos.
Aký mýtus? Ak niekto v prvej vlne Alder Lake vyvracal, že tie latencie DDR5 nie sú také strašné (a nemajú taký vplyv na výkon, ako si ľudia pri pohľade na vysoké hodnoty CL predstavujú), tak sme to boli my.
Konkrétny prípad, kde sa opatia DDR4? Všetky prípady/zostavy, kde je dôležitý čo najlepší pomer cena/výkon. A čím lacnejší procesor, tým väčší zmysel DDR4 majú. Ako to i sám píšete a určite uznáte, že DDR5 ku Core i5 (teda pre triedu procesorov, na ktorú TUF Gaming B660 mieri), špeciálne 12400(F) sú nezmysel pre vysokú cenu za gigabajt.
"rozdíly jsou do 10% Tedy na úrovni chyby měření" nie v našich testoch, ktoré robíme vždy na tri priechody a do grafov sú zapisované priemerné hodnoty. A navyše máme stále prostredie s prísnou kontrolovou teploty vzduchu na vstupe do skrinky (tunela). Priestor na chybu merania tak rozhodne nie je na takej úrovni, ako uvádzate.
Taky mi to moc nedává smysl, připravit se o jednu ze zajímavých výhod Z690 tj. DMI 8x 4.0 jež by na chipset připojeným zařízením mělo zajistit slušný bandwidth k CPU.
https://www.guru3d.com/news-story/intel-z690-chipset-diagram-shows-pcie-5-x16ddr4-or-ddr5-memoryand-dmi-4-x8.html
Hlavně to není jen o ceně CPU, ale i zbytku. Úspora pár tisíc na MB s řadou dopadů.
Nikde v texte ale ani netvrdím, že drahšie dosky nemajú zmysel, naopak. Isteže Z690 s robustnejšími (a tým pádom efektívnejšími) VRM a širšou výbavou, budú pre cieľovú skupinu používateľov, čo stoja o Core i9, podstatne lepšia voľba. Ale pokiaľ niekto potrebuje dohnať pomer cena/výkon Ryzen 9 5900X + X570, tak TUF Gaming B660 môže byť cesta.
DDR5 6400@CL32 má stejné latence jako DDR4 3200@CL16
Přihazuji dva odkazy ze kterých vycházím
http://ramkalkulacka.wz.cz/
skret.cz/g-skill-32gb-kit-ddr5-6400mhz-cl32-trident-z5-rgb-black-d6995328.htm
Kvalitu provedených testů nezpochybuniji. Ta je na špičkové úrovni.
Chtěl jsem zdůraznit že 10% v testu nemá na praktický výkon vliv. Protože tu jsou další promněnné, které ovlivní výkon.
Konkrétním příkladem jsem myslel konkrétní program/aplikaci. Ne sestavu jak jste pochopil. Moje chyba, napsal jsem to nepřesně.
V praxi se DDR5 párují s CPU s velkou cache. Cache slouží k potlačení latencí.
Navíc se ukázalo že CPU s menší cache jako je 12400 má bottleneck někde úplně jinde než jsou latence RAM.
Takže tvrdím že "aplikácie, ktoré profitujú z nižších latencií DDR4" neexistují.
Možná nějaké hry, ale hráči kteří utratí 30 000 za grafiku nebudou mít problém utratit 15 000 za RAM.
Předpokládám že cena DDR5 bude rychle klesat.
Nevidím to tak jednoznačne. ASUS boduje hlavne vďaka osadenému PCIe 5.0 slotu u všetkých (okrem "E") TUF dosiek nižších čipsetov, ktorý bude možné v budúcom roku využiť. Kombinácia rady i9 s B660 nedáva zmysel už vôbec a snáď nikto nebude kombinovať tieto komponenty. Skôr mi to príde testovať i9 s týmto typom dosiek ako referenciu. TUF B660 dosky sú pre i5/i7 rady plne postačujúce vrámci VRM bez obmedzení. Vo väčšine prípadov nevidím dôvod do budget zostavy pchať akúkoľvek Z690, kde sa fičúrky takého čipsetu nevyužijú nikdy. Obdobná Z690 doska s WIFI/BT stojí až cca 240/250 Eur, kde je to rozdiel v cene okolo 70 Eur oproti B660. Pokiaľ sa avšak bavíme o tom, že nepotrebujem WIFI a BT tak je na zváženie do čoho ísť v závislosti na tom aké bude využitie. ASUS TUF B660 (PLUS) rada má dva plnohodnotné x4 M2 sloty. MSI B660M-A je na tom cenovo totožne ako ASUS TUF B660M-PLUS, nevidím dôvod ísť do MSI.
Ja s vami ale súhlasím, nemusíte mi nič dokazovať, sme na rovnakej lodi. Ak je spúšťač tohto jediná veta v článku, kde na rozdiel v latenciách jemne narážam: "...aplikácie, ktoré profitujú z nižších latencií DDR4 s inak výrazne menšou priepustnosťou...", tak ju pokojne zahoďte za hlavu. Sú ňou myslené tie malé rozdiely s použitím pamäťových modulov DDR4 a DDR5, ktoré sa hojne predávajú. Pri DDR5 to budú tie súpravy s XMP na 5200 MHz/CL40 a u DDR4 asi niečo okolo tých 3600 MHz/CL18. V konexte s B660 a lacnejšími procesormi je to v prvom rade o tom výraznom rozdiele v cene v prospech DDR4. 6400 MHz pamäte G.Skill s CL32 súkrásne, ale v kontexte testov dosiek B660 sú trochu (dosť) mimo tému.
Mne by zajimalo, co je na mereni teploty VRM v zatezi "povrchni"? :)
Obzvlaste pokud stejnou metodologii zmeri dalsich 15 desek a maji prime srovnani toho, jak se ty desky chovaji a konkretne thale deska vychazi "na hrane" pouzitelnosti, pokud se bavime o MT zatezi aby to apriori nezacalo snizovat frekvence.
Si zkus pustit 3x po sobě stejný test na pracovním PC. A pochlub se jaké rozdíly ti vyšli.
Já když se pokusil napodobit jeden test, tak mi to dalo hodinu hledání proč můj CPU má o 20% slabší výkon než v recenzi. Navíc s 10% rozptylem. Až jsem povypinal polovinu služeb na pozadí a vyfoukal pavučiny z chladiče, tak se mi jednou podařilo překonat hodnotu z recenze. Ale jen 1x. Další test byl o 10% horší.
Jo Win10 si žijí vlastním životem. A moderní HW je taky dost naladový.
Dobrá otázka. Hodnotu 10% jsem odhadl. Proto jsem napsal "do".
Nějaké % tam skáče běžně. V praxi i 10% protože na pozadí běží plno úloh.
A popravdě o 10% rychlejší CPU mně nezajímá protože v praxi rozdíl nepoznám.
By mně zajímali rozdíly těch tří měření v laboratorních podmínkách.
Jestli by byl pan Samák tak hodný a podělil se o kompletní data.
PS:
Nedělal bych průměr, ale median. Výsledky, které vyjdou úplně mimo, (protože se začal aktualizovat antivir) je třeba škrtnout. A ne je počítat do průměru. Ale chápu že měřit vše 3x je dost náročné. Pak by se nejhorší a nejlepší výsledek smazal, tak by se průměr počítal z jedné hodnoty. To je na nic. A měřit vše 5x je šílený.
Ano, přesně na tu větu jsem narážel. Bohužel většina BFU si přečte jen závěr. A jim jsem směřoval můj koment.
Je to taková pěkná ukázka, že opakovaná lež se stáva pravdou.
Podobný mítus jsou vysoké teploty chipletových Ryzenů.
V testech vyskočí hodnota, která na praktický provoz nemá vliv.
Recenzent dá do závěru větší hodnoty. A BFU z toho udělají třetí světovou.
O ceně souhlas. To píšu už v prvním komentu.
Narážam na tie testy ako celok, ale aj z toho merania teplôt VRM je vidieť, aké veľké medzery majú v termodynamike a v súvisiacich odboroch. Úplne základné veci som uvidedol v tých príspevkoch, na ktoré odkazujem. Postupne to budeme v testoch rozoberať a spoločne sa naučíme niečo okolo toho, ako funguje VRM, ako sa má správne analyzovať zahrievanie, prečo vyššie zahrievanie (aj keď je merané správne, exaktne) naprieč rôznymi základnými doskami nemusí nutne znamenať nižšiu kvalitu VRM a podobne. Zatiaľ to ale asi nemá cenu rozoberať, sú to náročnejšie veci ktoré sa vykryštalizujú postupne.
My s testami základných dosiek ešte len začíname a o rok budeme, čo sa týka dát (a ich vzájomných väzieb), niekde úplne inde. A jedna z hlavných motivácií vôbec testovať základné dosky bola tá, že sa len ťažko pozerá na tie zavádzajúce súdy mnohých recenzentov, špeciálne na HWU. Aby mal do toho človek dostatočný vhľad musí mať vyššie elektrotechnické vzdelanie a veľa praktických skúseností nadobudnutých správnymi metodickými postupmi, ktoré dávajú hlavu a pätu. Časom bude ale všetko jasnejšie pre každého, to je cieľ.
"Jestli by byl pan Samák tak hodný a podělil se o kompletní data"
Sakra, furt je to nekompletné aj keď sa nám rozsahom testov (vrátane podrobnému opisu testovacej metodiky) nikto neblíži ani vzdialene? :)
Rozptyl výsledkov naprieč opakovanými meraniami je rôzny podľa aplikácie. Ale jedno meranie od druhého sa nám naozaj nikdy (až na testy PugetBench) nikdy významne nerozchádza. O +/- 10 % nemôže byť reč. Keď sa zabezpečia naozaj konštantné podmienky, vrátane tých termálnych (teplota okolitého vzduchu je základ), tak sa výsledky jeden od druhého rozchádzajú obvykle na úrovni desatín percenta. Okrem iného dodržiavame aj časové pauzy na reset boostu a veľa ďalších vecí, z ktorých by bolo možné pohodlne vypracovať diplomovú prácu. ;)
To je ale problém BFU a vôbec superkonzumného života, v ktorom „nikto na nič nemá čas“ a chce rýchle/povrchné informácie. Takéto nastavenie nepovažujem za správne a veci sa majú robiť buď poriadne alebo vôbec. A týka sa to aj k prístupu k čítaniu a analýze tohto typu článkov. Kto sa ponáhľa a „stihne“ zbrklo prečítať iba záver, je to jeho boj. :-)
Nekomplikujete to tak trosku nahodou? :)
Pokud mam metodiku testu zalozenou na mereni treba VRM, udelam test 15 desek u toho zjistim, 15 ruznych teplot, ktere ty desky mely a k tomu vidim vysledky v MT, ktere ty desky davaly, tak je to preci korektni test, vzhledem k parametrum, ktere si zvolili. Opravdu nerozumim tomu co se Vam nelibi. Samzrejme, ze detailni test desky je neco jineho, ale tohle neni smyslem tohoto testu. Jeho smyslem je dat jednoduchy navod pro koupi (a vyrazeni desek) na zaklade 2 sledovanych parametru: teplota VRM, vykon v MT. Z tohoto pohledu je to ok.
Děkuji. Ještě jednou smekám před vaší trpělivostí a pečlivostí.
Teplotu v místnosti jsem eliminoval zvednutím otáček větráků.
Tím se vyřešila i pauza na vychladnutí. Klíčový se ukázal restart.
jen první test po restartu měl dobré výsledky. Další už padali i o 10%
Ale v praxi chci tichý PC. Chci aby běžel antivir a byl aktuální.
Chci mít Outlook na liště. A hlavně nechci dělat restart každých 10 minut.
"až na jeden" Puget Bench má jako hlavní moto: Real-World benchmark.
A jsme u toho. Rozdíly ve skutečném světě jsou 10%.
Jen sakra dobrá laboratoř se dostane pod 1%.
Tak jinak, jak podle Vas maji ten test udelat? A chcete mi namluvit, ze az 35C rozdilu dosahnete "jinym PCB", popripade, ze jsou tak negramotni, ze ty cidla nalepi na jedne desce uplne blbe?
https://youtu.be/PEa0vcJ0lRY?t=1023
Zmyslupné testy nie sú jednoduché. HWU nemeria teploty VRM, meria teploty niekde na PCB za päticou. Čítali ste aspoň jeden z tých príspevkov, na ktoré som odkazoval? A asi bude stačiť tento.
Ona tá vyššia teplota na PCB nemusí znamenať vyššie zahrievanie tranzistoru (MOSFETu) v rámci napäťového regulátoru. Čo PCB, to iné teplovodivé vlastnosti (podobne ako pri chladičoch) a vyššia teplota v miestach, ako to oni merajú, môže znamenať to, že konkrétne PCB lepšie absorbuje teplo (a tým pádom je samotný regulátor chladnejší). Takto sa to proste nerobí, ani to meranie teploty. Je to zavádzajúce. Keby sa to meralo z opačnej strany, zo strany pasívu, tak doska, na ktorej má pasív VRM vyššiu povrchovú teplotu má horšie VRM alebo je to tak, ze ten pasív absorbuje z VRM viac tepla a tým padom sa viac zahrieva? Okrem toho... ako zabezpečili rovnaké umiestnenie snímačov naprieč jednotlivými doskami? Čo konštantný prítlak? Keď to majú postavené na jednej veci, tak to musí byť premakané trochu iným spôsobom. Toto je výsmech. A to sa bavíme len o meraní zahrievania, čo je podružná vec. Nehnevajte sa, ale nad hentakou fušerinou už nejdem strácať čas. Je to zložitejšie, než sa môže laikovi zdať. Viem to a preto ma takéto suverénne podavané somariny rozčulujú. Áno, som na druhých naŕočný, ale nie viac než na seba. Prílišné zjednodušovanie vecí a prijímanie čohokoľvek, je degresná cesta.
Správne by sa mala urobiť termovízia VRM bez pasívu, to na získanie hotspotov. Na tie následne aplikovať termočlánky (teplovodivým lepidlom), ktoré budú upevnené konštantnou silou (tie nálepky HWU sú... vtip, vážení :)) a potom sa môžeme baviť o nejakej relevantnosti výstupov. My sa k takýmto meraniam postupne prepracovávame (zatiaľ sme na polceste, pri termovízii bez pasívov), ale oni to mali mať zvládnuté poriadne hneď, keďže na ničom inom tie testy nestavajú a nezdržuje ich milión meraní iných vecí.
Gramotní určite sú, urážať fakt netreba, len poukazujem na nesprávne postupy. Zrovna ten HWU tuším používa (alebo používal?) na meranie spotreby grafických kariet nástroj od Nvidie (PCAT), čo je tiež odvaha. Merať s niečím takýmto Radeony a vynášať na základe toho nejaké súdy... obzvlášť, keď sa to deje bez komparácie s nejakým transparentným nástrojom. Tie videá vyzerajú pekne, aj tie efekty (farbičky v osvetlení, para, ...) v pozadí, ale odborne sú slabí, ich výstupy preto mávajú veľký priestor na deformáciu reality, ale nech si teda robí každý, čo chce. Len nečakajte, že budem brať nejako vážnejšie výsledky takejto práce. :)