Dražší, ale nabušená. Asus ROG Strix Z790 Gaming WiFi má víc slotů M.2 než portů SATA

Asus ROG Strix Z790 Gaming WiFi

Základné dosky s čipsetmi Intel Z790 predstavujú druhú generáciu pre platformu Intel LGA 1700. Určené sú primárne pre procesory Intel Raptor Lake, ale s predošlou generáciou procesorov (Alder Lake) sú spätne kompatibilné. Rozdiel na úrovni južného mostíka čipsetu medzi doskami Z690 a Z790 je v tom, že Intel Z790 podporuje viac liniek PCI Express 4.0. Celkový počet liniek PCIe je síce rovnaký (28), ale zatiaľ čo Z690 majú PCIe 3.0 a PCIe 4.0 v pomere 16/12, tak u Z790 je to 8/20, čo umožňuje pripojenie viac rýchlejších zariadení, typicky SSD. Čipset Intel Z790 potom podporuje namiesto štyroch (Z690) až päť 20-gigabitových portov USB 3.2 gen. 2×2.

ROG Strix Z790-E Gaming WiFi nadväzuje na ROG Strix Z690-E Gaming WiFi. Odporúčaná cena sa zvýšila o 30 eur/730 Kč, pričom v obchodoch sa dá kúpiť za zhruba 550 eur/13 382 Kč, pokiaľ teda obchodník nebaží po vyšších maržiach. Najvýraznejšie medzigeneračné rozdiely sú v počte slotov a konektorov. Tradične si ale rozoberieme všetko pekne postupne.

Formát dosky je ATX (305 × 244 mm), teda ten najpopulárnejší – najpredávanejší. Tvary PCB sú štandardné (bez výrezov typickým doskám Asus Apex alebo niektorým modelom ASRock). Širšia než u konkurencie je podpora chladičov CPU. Do PCB sú totiž vyrezané aj diery na chladiče s podporou LGA 1200/115x s menšou vzájomnou roztečou. Na procesor tak nainštaluje aj chladiče bez podpory LGA 1700.

Zadná strana je bez backplate, čo je pri drahších doskách škoda (je to dobrá ochranná aj spevňujúca súčasť), ale grafici tu svoju stopu zanechali v podobe akéhosi víru s nápismi ROG Strix.

Osvetlenie je obsiahnuté iba v rámci krytu medzi chladičom VRM a panelom I/O. S ARGB LED to teda Asus nepreháňal. Plastový kryt s oknom cez svetlovod pôsobí ale pomerne zvláštne. Okno totiž logo ROG prekrýva iba čiastočne a jeho prekrytá plocha je tak tlmená, čo si všimnete aj v noci. Na prvý pohľad tento kryt vyzerá možno ako ochranný prvok, ktorý sa má počas inštalácie odstrániť. Tak to však nie je, s jeho demontážou sa nepočíta.

Napájacia kaskáda je 19-fázová, z čoho 18 fáz je určených na napájanie procesora. Jedna fáza má prúdovú kapacitu 90 A a použité sú napäťové regulátory Renesas ILS99390 rovnako ako na doske ROG Maximus Z690 Hero, tu sú to ale mínus dve fázy.

Od Renesasu je aj ovládač PWM – 229131. Celkovo sa dá konštatovať, že sa jedná o veľmi solídnu napájaciu kaskádu, ktorý ochladzuje mimoriadne robustný chladič. Dva pasívy spojené heatpipe a hliníkový kryt priskrutkovaný k vertikálnemu pasívu, majú spolu hmotnosť až 458 gramov. Pre zaujímavosť, to je približne hmotnosť procesorového chladiča SilentiumPC Fera 5. Celkovo však môžeme konštatovať, že napájacia kaskáda je dobre pripravená aj pre najvýkonnejšie procesory a spotrebu cez 300 W.

Poriadny, alebo presnejšie poriadne ťažký je aj chladič SSD prvého slotu M.2. Jeho hmotnosť je 115 g, ktorými prekonáva aj doteraz najťažší chladič v testoch z dosky Gigabyte Z690 Gaming X DDR4. Chladič Asusu je proporčne trochu iný ako cez tri sloty orientovaný chladič Gigabyte.

Tento chladič na doske Asus je orientovaný viac na šírku (podporuje aj 110 mm SSD) a na výšku, kde má nad hlavným pasívom dokonca ešte jeden, sekundárny, do ktorého je teplo odvádzané cez heatpipe. Výhradu máme k pevnosti thermalpadu, ktorý je iný ako na ostaných pasívoch (aj v rámci tejto dosky). Vzhľadom na to, ako dobre sa prilepí k povrchu SSD je prilíš krehký a trhá sa. Pri demontáži sme ho museli z SSD zoškrábávať po častiach. je ale možné, že daňou za to je pôsobivá tepelná vodivosť. Výkonnejší chladič SSD sme ešte netestovali.

Chladič prvého slotu je dobre pripravený už aj na najvýkonnejšie SSD PCI Express 5.0. U tých by sa spotreba oproti súčasným modelom dramaticky zvýšiť nemusela (a zostane pod 10 W) , nároky na chladenie vyššie byť môžu.

Pri inštalácii SSD do prvého slotu M.2 je však dobre vedieť o jednej veci. A síce, že si berie linky PCIe 5.0 z rozhrania pre grafickú kartu. Má to tú nevýhodu, že v momente, keď osadíte SSD do tohto slotu, prejdete o osem liniek GPU, ktoré pôjde iba v režime PCIe 5.0 ×8, respektíve PCIe 4.0 ×8 (pretože PCIe 5.0 ešte nepodporujú žiadne grafické karty). To isté platí aj v prípade, ak do slotu s označením M.2_1 dáte SSD používajúce PCIe 4.0 ×4. Linky určené pre GPU skonzumuje úplne rovnako. Vždy sa teda jedna o kompromis pre grafickú kartu, ktorá dosiahne maximálne na polovičnú priepustnosť.

Nejde však o žiadnu tragédiu a minimálnu u grafických kariet s podporou PCIe 4.0 je výkonnostný rozdiel (medzi PCIe 4.0 ×16 a 4.0 ×8) vždy pomerne zanedbateľný. Slotov M.2 má táto doska až päť, čo je viac než portov SATA (tie sú iba štyri). Druhý slot M.2 je takisto pripojený k procesoru, ale už vlastnými linkami. Ten takisto ako všetky ostatné podporuje je s podporou rozhrania PCIe 4.0 ×4. Tretí, štvrtý a piaty slot M.2 sú už pripojené k čipsetu a hoci podporujú plnotučné štvorlinkové rozhranie, tak je popri nich možné použiť všetky sloty SATA. Nikdy sa teda nestáva, že by obsadenie nejakého slotu znamenalo odstavenie portu SATA. Porty SATA používajú svoje linky PCIe 3.0 a sloty M.2 majú zase vyhradené linky PCIe 4.0.

A jedna dobrá správa pre majiteľov skriniek so štyrmi konektormi USB 3.2 gen. 1: ROG Strix Z790-E Gaming WiFi nemá jeden 19-pinový konektor (tak ako ROG Strix Z690-E Gaming WiFi), ale dva (na štyri porty USB).

Za zmienku stojí aj nová poistka prvého slotu PCI Express ×16. Mechanizmus Q-release už bolo aj na starších doskách, ale teraz je prvýkrát v kombinácii s posuvnou poistkou (predtým bola výklopná). Celkovo je už veľmi pohodlná aj demontáž grafickej karty spod veľkého dvojvežového chladiča.

Na paneli s externými konektormi je až dvanásť portov USB. Z toho jeden je 20-gigabitový (štandard 3.2 gen. 2×2) s podporou 30 W dobíjania, až sedem 10-gigabitových (štandard 3.2 gen. 2) a zvyšné štyri sú štandardu 3.2 gen. 1.

Z jednej strany portov USB je potom plnohodnotná zostava audio konektorov (vrátane optického výstupu S/PDIF), konektory SMA na antény WiFi a z druhej dva videovýstupy (HDMI 2.1 a DP 1.4). Aby sa to všetko pohodlne zmestilo, sú menšie (tak s polovičnou veľkosťou oproti obvyklej) aj tlačidlá Clear CMOS a BIOS flashback.

Článok pokračuje ďalšími kapitolami:

Ako to vyzerá v BIOSe

Na úvodnej obrazovke vás najskôr nič neprekvapí. Je na nej to, čo poznáte – základný prehľad o pripojených komponentoch (procesor, pamäte, ventilátory) a ich nastaveniach. Sú tu aj nejaké tlačidlá (napríklad na aktiváciu XMP, Intel Rapid Storage či do ovládacieho rozhrania Q-Fanu na správu ventilátorov), na vrchnej navigácii trebárs na úpravu ARGB LED (Aura) či ReSizable BAR.

Pri ReBARe sa ešte zdržíme. Ten je, podobne ako na najnovších doskách AMD, vo východiskových nastaveniach aktivovaný. Na starších doskách to nebývalo (táto technológia bola vypnutá a zapnutie vyžadovalo až na výnimky Biostaru ručné vynútenie). Teraz teda do BIOSu kvôli ReBARu prichádzate iba vtedy, keď ho chcete z nejakého dôvodu vypnúť. Napríklad preto, že v nejakej vašej aplikácii skôr znižuje výkon, než by ho zvyšoval.

Táto doska podporuje aj tzn. „AI Overclocking“. Ten by mal kvalitatívne najlepšie jadrá pretaktovať na základe strojového učenia v používaných aplikáciách na až na 6 GHz. Nech sme sa ich ale snažili akokoľvek dosiahnuť, tak tam, kde by to bolo potrebné, sa nám to nedarilo. 6 GHz na dvoch jadrách sme videli iba pri veľmi nízkej záťaži. Už aj v jednovláknových aplikáciách to bolo „iba“ 5,9 GHz (teda 100 MHz nad jednojadrový boost).

Pre systémy s najvýkonnejšími skladanými vodníkmi je možné nastaviť toto pretaktovanie aj do aplikácii s inštrukciami AVX. O to sme sa ani nepokúšali (nemali by sme to ako uchladiť). Na 6 GHz sme sa nedostali ani v hrách (a to kvalita kremíku nášho procesora s klasifikáciou SP99 by na to mala byť spôsobilá), kde síce frekvencie niekedy vyskočili na 5,7 GHz, ale na iných jadrách zase padala na pod 5,5 GHz (to je „herná“ frekvencia, ktorú si procesor bez AI OC drží na všetkých P jadrách stabilne), k 5,3 GHz. Výrazne horšia s týmto typom pretaktovania bola aj opakovateľnosť meraní, pre ktorú sme nakoniec zavrhli nápad, že tejto téme venujeme samostatný článok.

Navýšiť frekvencie všetkých jadier procesora môžete aj „po starom“, cez MultiCore Enhancement s voľbou „Odstrániť všetky limity“, vrátane tých napájacích.

My testujeme bez týchto proprietárnych funkcií. Aby bolo možné jednotlivé dosky medzi sebou objektívne porovnávať, tak ignorujeme aj predvolené nastavenia napájacích limitov. Tie rušíme alebo (pre vybrané testy) nastavujeme krátkodobú záťaž (s časovým limitom Tau na 56 sekúnd) na úroveň oficiálnej hodnoty pre PL2 – 253 W. Do iných nastavení už ale nezasahujeme.

Vo východiskových nastaveniach je aj LLC a takisto negatívny offset pre aplikácie využívajúce inštrukcie AVX. V prípade tento dosky je však automaticky nastavený na „0“, čo znamená, že sa násobič vplyvom prítomností týchto inštrukcií neznižuje.

Zachovávame aj Thermal Velocity Boost, od ktorého sa odvíja frekvencia jednojadrového boostu. Tá s vyšším zahrievaním klesá.

Doska má pomerne veľa vstavaných teplotných snímačov, vrátane VRM, ale Q-Fan ich zase nedokáže využívať. Krivka PWM na reguláciu ventilátorov sa nedá vztiahnuť na iný snímač, ako je teplota CPU. Pri starších doskách, minimálne so staršími BIOSmi, to pritom možné bolo.

Všetky konektory sú však dobre prispôsobiteľné, a čo je dôležité, tak aj tie systémové zvládajú veľmi nízke intenzity PWM. Z pohľadu minimálnych otáčok tak nebýva úzke hrdlo doska (ako to bolo napríklad u Gigabyte Z690 Gaming X DDR4), ale samotný ventilátor. Pod 20 % PWM nenastavíte z bezpečnostných dôvodov iba konektor, cez ktorý sa má napájať pumpa kvapalinového chladiča.

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy...

Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale to preto, aby bolo možné všetky testy realizovať s dvoma rôznymi procesormi tak, ako sme sľúbili. Každá doska bude vždy testovaná s výkonnejším procesorom zo špičky, ale i so slabším, priemerným. Výkonnejší variant na platforme LGA 1700 predstavuje Core i9-12900K a strednú triedu potom Core i5-12400.

Na základe testov s procesormi z rôznych tried sa budete môcť jednoducho rozhodnúť, či vám dáva zmysel drahšia základná doska pre lacnejší procesor alebo naopak, ako dobrý nápad je šetriť lacnejšou doskou pri použití drahšieho a výkonnejšieho procesora, ktorý má prirodzene aj vyššiu spotrebu a kladie na kvalitu základnej dosky celkovo vyššie nároky.

Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadńUje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

... výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete

Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.

Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.

Nastavenia procesorov…

Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacím limitom podľa odporúčaní Intelu, kde PL1 nastavujeme na úroveň TDP (125 W) s tým, že rešpektujeme aj časový limit Tau (56 s). Vrchná hranica napájania (PL2/PPT) je v BIOSe nastavená podľa oficiálnych hodnôt. Pre Core i9-13900K je to 253 W, pre Core i9-12900K zase 241 W. Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo MCE (Asus) a podobnými, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Metodika: ako meriame spotrebu

Oproti testom dosiek Z690/B660 to trochu zjednodušíme a budeme merať už len odber CPU na kábloch EPS. To znamená, že (aj v záujme čo najlepšej prehľadnosti) vynecháme merania 24-pinu. Ten už dôkladne zanalyzovaný máme a spotreba na ňom sa naprieč doskami príliš nemení. Z desiatich dosiek otestovaných s procesorom Alder Lake (Core i9-12900K) sa spotreba na 12 voltoch 24-pinového konektora pohybuje v rozmedzí 37,3–40,4 W (herná záťaž, napájanie grafickej karty cez slot PCI Express ×16), na 5 V (pamäte, ARGB LED a niektoré externé radiče) potom medzi 13,9–22,3 W a nakoniec na najslabšej, 3,3-voltovej vetve býva odber našej testovacej zostavy 2,2–3,6 W.

Nad rámec spotreby CPU, ktorá zohľadňuje aj efektivitu napájacej kaskády, to spolu dáva nejakých 53 až 66 W v hernej/grafickej záťaži a iba 15–25 W mimo nej, s grafickou kartou v nečinnosti. To všetko už vieme zo starších testov a na nových doskách to nebude iné a s pribúdajúcim počtom meraní je redukcia meraní, ktoré zhoršujú orientáciu, prospešná. Z textu vyššie ale viete, koľko pre celkovú spotrebu komponentov základnej dosky pripočítať k väčšinovému odberu procesora.

Trochu iná situácia bude na platformách AMD, pri nich sa budeme zaoberať tým, aký je odber na ktorej vetve 24-pinu, ale už v rámci samostatného článku, ktorý na túto tému lepšie poukáže. Vo veľkom komplexnom teste základnej dosky sa tieto merania zanikajú, nepútajú dostatočnú pozornosť.

Spotrebu procesora (a jeho VRM) meriame na kábloch zdroja, kalibrovanými prúdovými kliešťami Prova 15 a kalibrovaným multimetrom Keysight U1231A. Kliešťami elektrický prúd, multimetrom elektrické napätie. V súčine týchto dvoch elektrických veličín nakoniec získavame presnú spotrebu. Tú meriame v rôznych záťažiach na procesor. Maximálnu viacvláknovú záťaž predstavuje Cinebench R23.

Nižšiu, hernú záťaž Shadow of the Tomb Raider (1080p@high), jednovláknovú záťaž kódovanie zvukovej nahrávky (referenčný kodér 1.3.2, FLAC s bitrate 200 kb/s) a spotreba v nečinnosti je meraná na pracovnej ploche Windows 10, keď na pozadí bežia iba základné procesy operačného systému a launchre niektorých testovacích aplikácií.

Metodika: testy zahrievania a frekvencií

Testy zahrievania a frekvencií

Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára teplotné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.

Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).

Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.

Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.

Testovacia zostava

Procesor Intel Core i9-13900K

Kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s kovovým backplate

Pamäte G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30). Základné dosky s podporou pamätí DDR4 testujeme s Patriot Blackout (4× 8 GB, 3600 MHz/CL18) a základné dosky Z690/B660 s podporou pamätí DDR5 boli testované s Kingston Fury Beast (2× 16 GB, 5200 MHz/CL40)

Grafická karta MSI RTX 3080 Gaming X Trio (Zdroj: Ľubomír Samák)

SSD Patriot Viper VP4100 (1 TB) a Patriot Viper VPN100 (2 TB) (Zdroj: Ľubomír Samák)

Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W) (Zdroj: Ľubomír Samák)

Poznámka.: V čase testovania sú použité grafické ovládače Nvidia GeForce 466.47 a zostavenie OS Windows 10 Enterprise je 19043.

3DMark

Na testy používame 3DMark Professional a z testov Night Raid (DirectX 12), Fire Strike (DirectX 11) a Time Spy (DirectX 12). V grafoch nájdete čiastkové skóre CPU, kombinované skóre, ale i skóre grafiky. Z neho zistíte, do akej miery daný procesor obmedzuje grafickú kartu.

(Zdroj: Ľubomír Samák)

Borderlands 3

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: None; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

methodology_28-1024x576.jpg" alt="" width="640" height="420" />

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

F1 2020

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Metro Exodus

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Extreme; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Shadow of the Tomb Raider

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Highest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Total War Saga: Troy

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

PCMark a Geekbench

Geekbench

Výkon na webe

Testovacie prostredie: Aby na výsledky v priebehu času nemali vplyv aktualizácie webového prehliadača, používame portable verziu Google Chrome (91.0.472.101), 64-bitové zostavenie. Hardvérová akcelerácia GPU je povolená rovnako, ako to má vo východiskových nastaveniach každý používateľ.

Poznámka: Hodnoty v grafoch predstavujú priemer získaných bodov v čiastkových úlohách, ktoré sú združené podľa svojho charakteru do siedmich kategórií (Core language features, Memory and GC, Strings and arrays, Virtual machine and GC, Loading and Parsing, Bit and Math operations a Compiler and GC latency).

3D rendering: Cinebench, Blender, …

Cinebench R20

Cinebench R23

Blender@Cycles

Testovacie prostredie: Používame dobre rozšírené projekty BMW (510 dlaždíc) a Classroom (2040 dlaždíc) a renderer Cycles. Nastavenia renderu sú na None, s ktorým všetka práca pripadá na CPU.

LuxRender (SPECworkstation 3.1)

Video 1/2: Adobe Premiere Pro

Adobe Premiere Pro (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Premiere Pro) držíme na 15.2.

Video 2/2: DaVinci Resolve Studio

DaVinci Resolve Studio (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench, typ testov: štandardný. Verziu aplikácie (DaVinci Resolve Studio) držíme na 17.2.1 (zostavenie 12).

Grafické efekty: Adobe After Effects

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe After Effects) držíme na 18.2.1.

Kódovanie videa

HandBrake

Testovacie prostredie: Na konverziu máme 4K video LG Demo Snowboard s bitrate 43,9 Mb/s. Profily AVC (x264) a HEVC (x265) sú nastavené s ohľadom na vysokú kvalitu a profil kodéru je „pomalý“. HandBrake máme vo verzii 1.3.3 (2020061300).

Benchmarky x264 a x265

Kódovanie audia

Testovacie prostredie: Kódovanie audia prebieha pomocou kodérov pre príkazový riadok, pričom meriame čas, ktorý konverzia zaberie. Kóduje sa vždy rovnaký 16-bitový súbor WAV (stereo) s 44,1 kHz s dĺžkou 42 minút (jedná sa o rip albumu Love Over Gold od Dire Straits v jednom audio súbore).

Nastavenia kodérov sú zvolené na dosiahnutie maximálnej alebo skoro maximálnej kompresie. Bitrate je pritom relatívne vysoký, s výnimkou bezstratového FLACu okolo 200 kb/s.

Poznámka: tieto testy merajú jednovláknový výkon.

FLAC: referenčný kodér 1.3.2, 64-bitové zostavenie. Parametre: flac.exe -s -8 -m -e -p -f

MP3: kodér lame3.100.1, 64-bitové zostavenie (Intel 19 Compiler) z webu RareWares. Parametre: lame.exe -S -V 0 -q 0

AAC: používa knižnice Apple QuickTime, volané cez aplikáciu z príkazového riadku, QAAC 2.72, 64-bitové zostavenie, Intel 19 Compiler (nevyžaduje inštaláciu celého balíku Apple). Parametre: qaac64.exe -V 100 -s -q 2

Opus: referenčný kodér 1.3.1, Parametre: opusenc.exe –comp 10 –quiet –vbr –bitrate 192

Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, ...

Adobe Photoshop (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Photoshop) držíme na 22.4.2.

Affinity Photo (benchmark)

Testovacie prostredie: vstavaný benchmark.

AI aplikácie Topaz Labs

Topaz DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Tieto jednoúčelové aplikácie slúžia na reštauráciu nekvalitných fotiek. Či už z pohľadu vysokého šumu (keď sú fotené pri vyššom ISO), hrubého rasteru (typicky po výrezoch) alebo keď treba niečo doostriť. Využíva sa pritom vždy sila AI.

Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okien

Testovacie prostredie: V rámci dávkových úprav sa spracováva 42 fotiek v nižšom rozlíšení 1920 × 1280 px. To pri nastaveniach zo snímok vyššie. DeNoise AI pre zachovanie čo najvyššej presnosti držíme vo verzii 3.1.2, Gigapixel v 5.5.2 a Sharpen AI v 3.1.2.

Ako akcelerátor máme nastavený procesor (a vysokú alokáciu RAM), vy si môžete ale prepnúť i na GPU

(De)kompresia

WinRAR 6.01

7-Zip 19.00

(De)šifrovanie

TrueCrypt 7.1a

Aida64 (AES, SHA3)

Numerické výpočty

Aida64, testy FPU

FSI (SPECworkstation 3.1)

Kirchhoff migration (SPECworkstation 3.1)

Python36 (SPECworkstation 3.1)

SRMP (SPECworkstation 3.1)

Octave (SPECworkstation 3.1)

FFTW (SPECworkstation 3.1)

Convolution (SPECworkstation 3.1)

CalculiX (SPECworkstation 3.1)

Simulácie

RodiniaLifeSci (SPECworkstation 3.1)

WPCcfd (SPECworkstation 3.1)

Poisson (SPECworkstation 3.1)

LAMMPS (SPECworkstation 3.1)

NAMD (SPECworkstation 3.1)

Testy pamätí a cache

Testy pamätí...

... a cache (L1, L2, L3)

Rýchlosti slotov M.2 (SSD)

Rýchlosti portov USB

Rýchlosť ethernetu

Spotreba bez limitov napájania

Spotreba s limitmi napájania podľa Intelu

Dosahované frekvencie CPU

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie CPU

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC

Bez limitov napájania...

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie SSD

Zahrievanie čipsetu (južný mostík)

Záver

Neexistuje veľa dôvodov, za ktoré by sa ROG Strix Z790-E dala kritizovať. Niekomu môže prísť vysoká cena, ale to je všeobecná vec – všetky dosky sú drahšie, než by sme si priali. Pri pohľade zo širšej perspektívy, na všetky prvky, si aj táto doska svoju cenu za súčasných podmienok obháji. Isteže, na „Strix“ sa už dostávame pomerne vysoko. ROG Strix Z790-E má v prvom rade veľmi robustnú napájaciu kaskádu, vhodnú aj na najvýkonnejšie procesory. Skôr, než narazíte na limity chladenia VRM, budete riešiť, ako uchladiť samotný procesor. Ako efektívne je napájanie, to sa ukáže až s pribúdajúcimi testami ďalších základných dosiek.

Frekvencie all-core boostu v hrách sú pekne stabilné, na 5,5 GHz (P jadrá), respektíve 4,3 GHz (E jadrá). S nastavením „AI overclocking“ sa situácia trochu mení. Niektoré, „najvitálnejšie“ jadrá bežia na vyšších frekvenciách (6 GHz pre vyššiu záťaž je ale trochu utopia aj pri nižšej záťaži, ktorú dokážete chladiť a neobmedzujú ju ani napájacie limity), niektoré na nižších (pod 5,5 GHz) a celkovo je pri tomto spôsobe správe ešte čo ladiť. Neskôr sa možno dostaneme aj k samostatnému rozboru AI OC v porovnaní s MCE (MuliCore Enhancement) či manuálnym pretaktovaním, uvidíme.

Nastavenia BIOSu sú plusmínus také, ako ich na doskách Asusu poznáte – veľmi podrobné, teda až na jednu vec v správe ventilátorov (Q-Fan). Aj tá je detailná, s perfektným prispôsobením vývojových kriviek v širokom rozsahu intenzity PWM (ale aj DC, s lineárnym napájaním ventilátorov), je tu však jedno „ale“. A síce nie je možné, aby sa vybraný ventilátor rýchlostne prispôsoboval podľa teploty na niektorom z iných tepotných snímačov, než je ten v CPU, napríklad VRM. Tie doska má, ale Q-Fan ich už neumožňuje priradiť k priebehovej krivke pre vybrané ventilátorové konektory. Na väčšine iných dosiek to možné je a ešte donedávna by ste to nastavili aj na tých od Asusu. Pre väčšinu používateľov to je drobnosť, ale vždy sa nájde niekto, komu záleží aj na tomto type prispôsobení. Na rozdiel od dosky Gigabyte Z690 Gaming X DDR4, na ktorej je možné pri ladení ventilátorov pracovať s viacerými teplotnými snímačmi, aj systémové konektory reagujú na veľmi nízku intenzitu PWM. Samozrejmé to nebýva, niektoré dosky zaberajú až od agresívnejších hodnôt, pri ktorých sú dosahované vyššie rýchlosti ventilátorov.

Na výkonnostné anomálie sme nenarazili. „Herný výkon“ v Total War Saga: Troy je síce nižší, ale to je dané neefektívnou správou plánovača vlákien a podobný scenár to bude (minimálne pod OS Windows 10) aj pri iných doskách. Inak až na nejaké svetlé výnimky (ako je napríklad x265 benchmark HWBot) máme výkonnostné testy vyfiltrované tak, procesor fungoval optimálne, na plný výkon s ohľadom na potreby konkrétnej aplikácie. A ROG Strix Z790-E ho nijako neobmedzuje. Doska nebrzdí ani SSD, ktorých môže byť vo formáte M.2 až päť a všetky sú s plnohodnotnou, štvorlinkovou podporou. Štyri sú PCIe 4.0, jedno prvé, s mimoriadne výkonných chladičom je nadčasové, s podporou PCIe 5.0. A pritom sú stále k dispozícii štyri porty SATA III, ktoré sa s M.2 slotmi nejako nevylučujú, nemajú zdieľané linky. Aj to je výhoda lepšie vybavených dosiek s čipsetmi Z790. Majú viac liniek PCIe 4.0 (než Z690), tie sa využívajú na pripojenie slotov M.2 a na porty SATA sú vyhradené linky PCIe 3.0.

Veľmi vysoké TDP chladiča SSD sme už naznačili a len doplníme, že je, čo sa týka chladenia, priebežne na prvom mieste našich testov. Nadštandardne robustný je aj chladič procesorového VRM, ale nie pre to, že by dobiehal „slabšie“ napäťové regulátory. Tie sú masívne a aj pri 300 W bez chladiča sa hotspoty držia pod 80 °C, čo je výborný výsledok s veľkou rezervou. To napríklad do prostredia s vyššou teplotou okolia (v bežnej praxi sú to horúce letné dni) alebo do systémov s menej efektívnym systémovým chladením).

Rýchlosti rozhraní na pripojenie pevnej siete, SSD M.2 či externých portov USB sú vždy v poriadku a od priemeru sa neodkláňajú. Pri portoch USB stojí za pochvalu aj to, koľko ich je. Nielen na zadnom paneli, ale aj interne. Jednou zo zmien, ktorú oproti podobnej doske Z690 Asus urobil je, že pridal druhý 19-pin na pripojenie dvoch portov USB štandardu 3.2 gen. 1. Pri niektorých starších doskách sme mali k jeho absencii výhrady, pretože na mnohých skrinkách neumožňuje pripojenie všetkých portov USB (ale iba polovicu). ROG Strix Z790-E sa to netýka.

Bude zaujímavé sledovať, v akom svetle sa ukážu konkurenčné dosky. Asus ROG Strix Z790-E je ale skvelá a ocenenie „Approved“ je možno iba dočasné. Neskôr, pri záverečnej bilancii so zohľadňovaním vlastností viacerých dosiek, nevylučujeme možnosť jeho povýšenia.

Ľubomír Samák, redaktor HWCooling.net