Zbavovať sa nejakých jadier?
Prvá várka testov, nazvime ju „základná“, priniesla mnoho informácií o tom, ako sa procesor správa v prirodzenom, východiskovom nastavení. Je dobré ale vedieť i to, ako efektívna alebo neefektívna je skladba dvoch typov jadier – „výkonných“ (P) a efektívnych/malých (E).
Často sa hovorí najmä o vypínaní E jadier. To z dôvodu, že pre aplikácie, ktoré nezaťažujú viac než 8 jadier/16 vlákien (takúto výbavu má testovaná Core i9 na P jadrách) bude výkon vyšší, spoľahlivejší. Skrátka, že sa nedostanete do situácie, kedy majú vyššiu prioritu E jadrá. Vtedy je aj najvýkonnejší Alder Lake prirodzene mimoriadne pomalý. Pre takéto prípady je možné E jadrá vypínať aj priamo „za behu“ z prostredia operačného systému klávesom Scroll Lock. To je rýchle riešenie aj pre hry s ochranou Denuvo, ktoré popri aktívnych E jadrách nebudú fungovať.
Či a kedy má zmysel vypínať E jadrá si rozanalyzujeme v tomto článku a porovnáme si fungovanie Core i9-12900K v plnej výbave 16 jadier a 24 vlákien (v grafoch označované ako 8P+8E/24T) s konfiguráciou bez E jadier (8P+0E/16T) a do tretice aj s povypínanými P jadrami.
Jedno P jadro však musí byť aktívne, aby procesor fungoval. Respektíve on bude fungovať vždy, aj keď sa v BIOSe odstavíte zakáže všetkých osem P jadier, ale takáto voľba bude bez želaného výsledku. Ak sa nenechá aspoň jedno P jadro aktívne (a vypnú sa všetky), tak sa procesor po reštarte prihlási so všetkými ôsmimi jadrami. Preto aj v našich testoch „E jadier“ to jedno P jadro beží, ale bez HT, aby bol vplyv na výkon čo najnižší. Aktívnych je teda osem E jadier a jedno P v deviatich vláknach (1P+8E/9T).
Na zistenie výkonu je síce možnosť k procesu prideliť iba E jadra, aj keď je to trochu skresľujúce, pretože to jedno P jadro sa bude značne podieľať na behu aplikácií na pozadí, čo je oproti iným procesorom (s jedným druhom jadier) vnáša E jadrám vietor do plachiet. Ale napriek tomu by sme i takéto merania na porovnania spracovali, keby to bolo v našich časovým možnostiach.
Bohužiaľ sme mali testovací procesor a vôbec celú platformu (s doskou a pamäťami) k dispozícii mimoriadne krátko a aj tieto doplnkové merania s rôznymi konfiguráciami jadier sú preto iba na jeden priechod (inak meriame všetko na trie priechody a z nich do grafov vynášame priemery), takže trochu slabšia, než je náš štandard, je aj presnosť výsledkov. Tie sú však na plnohodnotné závery stále dostatočne presné.
Na čom testujeme? MSI MEG Z690 Unify, …
Testovacia konfigurácia je rovnaká ako v základných testoch a jej jednotlivé komponenty nájdete v tomto odkaze. Zaostrime si ale bližšie na použitú základnú dosku. Za ňu a vlastne za celú súpravu s procesorom a pamäťami DDR5 vďačíme firme MSI, ktorá zabezpečila všetko potrebné aj na realizáciu testov Core i9-12900K. Preto by bolo vhodné upozorniť na základnú dosku MSI MEG Z690 Unify. Špeciálne o ňu sme stáli. V prvom rade preto, že s podobne robustnými doskami, čo sa týka VRM, testujeme aj procesory na iných platformách (Intel Z590, Z490 a AMD X570), takže máme rovné podmienky celým spektrom testovaných procesorov. A potom je tu ešte jeden dôvod, prečo Z690 Unify.
Vo svojej triede je táto doska jedinečná tým, že nemá žiadne osvetlenie, čím osloví aj odporcov RGB LED. Absencia osvetlenia znamená potom aj to, že je v porovnaní s konkurenčnými doskami s podobnou funkčnou výbavou lacnejšia. A veruže pri cenách dosiek Intel Z690 a drahých pamätiach DDR5 je každá úspora zvýhodňuje pomer cena/výkon pre celú platformu.
Všetky testy prebiehali na základnej doske MSI MEG Z690 UnifyČlánok pokračuje dalšími kapitolami:
Výkonnostné testy
Otestovať všetko rad radom podľa štandardnej metodiky na testy procesorov sme otestovať nestihli, ale to kľúčové máme. Prešli sme všetky testy, popri ktorých monitorujeme a do grafov zaznamenávame aj spotrebu, zahrievanie či frekvencie jadier. Teda tri výpočtové testy, rovnaký počet herných testov, ale i merania mimo záťaže.
V tejto kapitole i v nasledujúcich kapitolách necháme výsledky bez komentára. Preberte sa nimi, spravte si vlastný obrázok, a nakoniec sa môžete zastaviť aj v záverečnej kapitole, v ktorej sa už k nameraným výsledkom vyjadríme.
Výpočtový výkon
Herný výkon
Vývoj spotreby procesorov
Priemerná spotreba procesorov
Prúd meriame priamo na 12-voltových kábloch, ktoré procesor napájajú
Výkon na jednotku wattu
Dosahované frekvencie CPU
Zahrievanie CPU
Záver
Panika okolo správy jadier v procesorov Alder Lake je trochu neopodstatnená. Síce nefunguje všetko stopercentne, ale jedná sa o bežné „pôrodné“ bolesti, ktoré sú každopádne v pomerne malom rozsahu. K poriadku vo veciach neprispela ani marketingová masáž okolo Windows 11 a „zázračného“ plánovača/správcu vlákien.
Isteže, takisto sme narazili na nejaké situácie, kde bol výkon (a samozrejme aj príkon) pod očakávania preto, že sa odohrával viac-menej na malých efektívnych jadrách, ale v pomere k ostaným testom (a že sme ich zrealizovali pomerne) si trúfam písať o ihle v kope sena. Kombinácia malých a veľkých jadier funguje veľmi dobre.
Vypínať E jadrá má zmysel iba tam, kde sú s nimi podstatne horšie výsledky (napríklad kódovanie videa x264 v HandBraku či pre vybrané numerické testy). Tam, kde chcete dosiahnuť iba malé zlepšenie, je takáto akcia (s vypínaním E jadier) dokonca škodlivá. Výkon navyše nezískate prakticky žiadny, ani v hrách, ale spotreba s zvýši výrazne – v hrách o 18–29 %. Namiesto pôvodných 137 W (Core i9-12900K@8P+8E/24T) v F1 2020 bez E jadier stúpne spotreba takmer o 40 W, ale k nárastu výkonu nedochádza už ani v rozlíšení Full HD. To už si viac pomôžete vypnutím siedmich P jadier, po čom sa síce herný výkon niekde prepadne aj o 30 %, ale v rovnakej miere je sa zníži aj spotreba.
Napriek vyššie uvedenému sú ale všetky moderné procesory s podobným výkonom efektívnejšie než Core i9-12900K s ôsmimi E a jedným P jadrom (hoci toto jedno „výkonné“ jadro odoberá z celku väčšinovú časť). To vrátane procesora Core i5-10400F, pri výrazne nižšej spotrebe vyšší výkon v hrách aj vo výpočtových aplikáciách. Vypínanie P jadier má negatívny vplyv na efektivitu aj v jednovláknových úlohách. Taký výkon pri kódovaní zvukovej nahrávky sa nezmenil, zato spotreba sa navýšila. A to výpočet prebieha stále na tom istom jednom P jadre. Sú to asi veci, ktoré je možné manuálne vyladiť a dorovnať, ale opodstatnenie to nemá. Správa vlákien Alder Lake funguje až na zopár výnimiek dobre a netreba sa ňou príliš znepokojovať.
Vedľajším efektom tohto testu je porovnanie 8 jadier/16 vlákien naprieč generáciami. Výsledky poukazujú na to, o koľko sa zvýšila efektivita Alder Lake (12900K) oproti Rocket Lake (11900K) v rámci procesorov triedy Core i9. S výnimkou Cinebench, ktorý z Alder Lake (na rozdiel od Rocket Lake) žmýka maximum príkonu, je 12900K z tejto dvojice vždy o trochu úpornejší procesor s nejakou porciou výkonu k dobru. Aj keď tá porcia je skôr taká… detská.
Ľubomír Samák, redaktor HWCooling.net
