Štvrtý november tohto roku sa zapíše do procesorovej kroniky vydaním výkonnejších procesorov Alder Lake. Tých s otvoreným násobičom (t.j. modely s koncovým označením K a KF). Najvýkonnejší z týchto procesorov máme už dotestovaný a všetko je pripravené na štvrtkovú publikáciu. Do tej doby je ale stále všetko pod informačným embargom a na kompletnú previerku si budete musieť ešte pár hodín počkať. O konkrétne výsledky sa s vami zatiaľ podeliť nemôžeme. Ale môžeme vás aspoň trochu navnadiť testovacou platformou a sem tam nejakou „nekonkrétnou“ nečíselnou informáciou.
Testy procesorov Alder Lake odštartujeme najvýkonnejším modelom, teda Core i9-12900K s ôsmimi veľkými jadrami (Golden Cove) a rovnakým počtom malých (Gracemont). Už teraz môžeme prezradiť, že výkon tohto procesora je mimoriadne vysoký, ale Perpetuum mobile to, samozrejme, nie je. Dosahovanie špičkových výsledkov ide ruka v ruke s pomerne vysokým odberom. Intel preň musel vykonať aj nejaké nevyhnutné zásahy do konštrukcie, aby bolo možné takto malý čip chladiť. Ale ešte dôležitejšie než to je robustné napájanie. Takým sa vyznačuje aj naša testovacia doska MSI MEG Z690 Unify.
Jej návrh je podobný ako pri rade Ace, s ktorým testujeme procesory bežne. Jeden z najvýraznejších rozdielov je to, že Unify nemá osvetlenie RGB. Aj vďaka tomu je lacnejšie a veruže pri vysokých cenách dosiek Z690, sa to hodí. Napájaciu kaskáda je už však „z vyššieho radu“ (Ace) a do činenia máte až s 19 fázami so 105-ampérovými MOSFETmi.
Ak vám prišlo predimenzované už napájanie minulej generácie dosiek (Z590), tak tu to MSI ešte povýšilo. To je, samozrejme, dobre. Jednak pre vyššiu efektivitu celej platformy, jednak pre vyššiu stabilitu a v neposlednom rade aj pre dlhšiu životnosť základnej dosky. Zahrievanie VRM totiž nie je nijako dramatické ani s Ci9-12900K bez akýchkoľvek obmedzení v spotrebe. V dobre ochladzovanej skrinke sa teploty na najhorúcejšom MOSFETe nevyšplhajú na 80 °C ani bez pasívov.
Horšie je to s chladením samotného CPU. Tepelný rozvádzač je síce spájkovaný, ale plocha čipu sa oproti Rocket Laku zmenšila o 24,4 %. Takáto úprava odvodu teplu neprospieva a Intel musel urobiť určité kompenzácie, aby sa teploty zmestili do prevádzkovateľných rámcov. Stenčený je tak samotný čip ako aj medzera medzi čipom a IHS. To znamená, že je tenšia vrstva spájky, čo zlepšuje schopnosť odvodu tepla. K takémuto javu prispieva naopak aj hrubší a celkovo väčší (než býval) rozvádzač tepla.
A už môžeme poznamenať, že tieto úpravy naozaj fungujú a teplotu na jednotku wattu sa aj napriek tomu menšiemu čipu podarilo udržať na podobnej úrovni či dokonca trochu znížiť. Dosahovanie nižšieho zahrievania však prirodzene nebude možné bez poriadneho chladiča. Jedným z takých je MSI MEG LiquidCore S360 s efektívnymi ventilátormi Silent Gale 12. Ten sme aj použili na analýzu zahrievania VRM a vytvorenie heatmapy vyššie. Plocha bloku tohto vodníka je pritom dostatočne veľká, aby pokryla celú plochu predĺžených IHS procesorov Intel Alder Lake.
A nakoniec ešte odbočka k pamätiam. Testovali sme s DDR5 a musíme teda trochu skrotiť tie „vášne“ okolo privysokých latencií, horšieho herného výkonu a podobne. Až také kritické, ako sa špekuluje, to rozhodne nie je.
Isteže, CL40 našich testovacích pamätí Kingston Fury Beast vyzerá hrozivo, ale po zajtrajších testoch odpadne kameň zo srdca všetkým, ktorí nad Alder Lakom uvažujú, ale zároveň ich znepokojujú správy ohľadne toho, že by snáď malo ísť o nejaké zhoršenie oproti DDR4. Tak zajtra, zostaňte naladení!