Ušetřit lze i na desce pro nejvýkonnější procesory Alder Lake. Test Asus TUF Gaming B660 Plus WiFi D4

Asus TUF Gaming B660 Plus WiFi D4

S týmto článkom nadviažeme na testy MSI MAG B660M Mortar WiFi, hoci jej Asus TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 priamo nekonuruje. Nepodporuje už totiž pamäte typu DDR5, ale „iba“ DDR4 a je to i lacnejšia doska ako taká. TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 je cenovo takmer na spodnej hranici cien základných dosiek ATX s čipsetmi Intel B660.

Prirodzene sa tak počíta so slabšími výsledkami, ale to za nižšiu cenu. A percentuálne za výrazne nižšiu (cenu) pokiaľ uvažujete o párovaní s procesormi nižších tried do Core i5-12500. Okrem toho, že je o trochu lacnejšia samotná doska (TUF Gaming B660 Plus WiFi D4), tak hlavne ušetríte pamäťami typu DDR4, bez ktorých rozumnú konfiguráciu strednej triedy nezostavíte. Toľko ku krátkemu predstaveniu TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 a teraz vás už čaká to, čo máte radi – hĺbková analýza.

Séria základných dosiek TUF už nepredstavuje high-end ako kedysi. Tento priestor, čo sa „herných“ dosiek týka, nechal Asus pre rad ROG. Značka The Ultimate Force je v dnešnom svete predstavuje cenovo dostupný hardvér, ktorý má však stále vyhovovať vyšším nárokom na výkon.

Doska je vo formáte ATX (305 × 244 mm), od ktorého sa odvíjajú dobré možnosti rozšírenia. Sloty PCI Express sú dva ×16 a dva ×1. Plnohodnotný 16-linkový je iba ten prvý. Pripojený je k procesoru, podporuje štandardu PCIe 5.0 a zároveň je spevnený aj obvyklým kovovým držiakom, ktorý odľahčuje nápor na kontakty pri pôsobení väčšou silou, typicky grafickej karty. Za zmienku stojí aj dostatočné oddialenie od pätice CPU, vďaka čomu je možná aj pohodlná inštalácia najväčších chladičov.

Druhý slot PCIe ×16 ma už kontakty fyzicky iba pre štyri linky, čo sa môže hodiť napríklad pre karty pre SSD. Dva krátke sloty PCIe ×1 zase nájdu svoje uplatnenie pre zvukovú alebo sieťovú kartu. Jedno aj druhé má doska iba na základnej úrovni. Výhrady môžu smerovať najmä na zastaraný zvukový čip Realtek ALC897, ktorým sa Asus nechváli ani v špecifikáciách. Sieťová časť s 2,5-gigabitovým adaptérom Intel I225-V je slušnejšia, ale stále je tu iba jeden port RJ-45. Ohľadom na to, že Asus tlačí cenu na minimum (a darí sa mu to, byť v tejto kategórii prakticky najlacnejší), tak ani jednu z vecí nemôžeme príliš vyčítať.

Na rýchle SSD sú k dispozícii až tri sloty M.2. Tretí je už ale k južnému mostíku (B660) pripojený iba dvoma linkami PCIe 4.0, takže výkonnejšie SSD brzdí. Výhradne rozhranie PCI Express používajú všetky sloty M.2, čo znamená, že SSD SATA nefungujú. Ale aspoň tak odpadá starosť o štúdiu zdieľaných liniek s konektormi SATA. Tie sú vyvedené síce iba štyri, ale je ich možné využívať všetky, aj popri troch osadených SSD vo formáte M.2.

Interná výbava zahŕňa nadštandardný počet konektorov (A)RGB LED – tri moderné (5 V) a jeden analógový (12 V) na spätnú kompatibilitu so staršími komponentmi. Chýbať vám zrejme nebudú ani konektory na pripojenie ventilátorov (či pumpy), tých je tiež dosť – sedem.

Externé konektory sú redšie, ale je ich z každého rožku trošku. Dokonca aj 20-gigabitový port USB-C 3.2 gen. 2×2, vedľa jedného 10-gigabitového (3.2 gen. 2 typ A) a síce je portov USB menej, vidieť, že sa Asus snažil aspoň o to, aby pomalých bolo minimum. Port USB s podporou starého štandardu 2.0 je iba jeden (ten vôbec nevadí, pretože klávesnicu alebo myš, ktorá k životu viac nepotrebuje, pripojíte tak či onak) a polovica portov USB je 3.2 gen. 1 (5 Gb/s).

O jednom konektore RJ-45 na pripojenie pevnej siete už reč bola, potom sú na zadnom paneli ešte dva konektory SMA na antény WiFi a k zvukovému adaptéru päť 3,5 mm jackov s jedným optickým výstupom SPDIF. Z videovýstupov sú k dispozícii dva digitálne – DisplayPort 1.4 a HDMI 2.1 (tzn. s podporou rozlíšenia 3840 × 2160 px so 60 Hz aj cez iGPU).

Napájacia kaskáda s 11 fázami (10+1) má dva robustné chladiče (161 + 79 g) s pozdĺžne aj priečne narezaným profilom. To na väčší kontakt so vzduchom. Napäťové regulátory BGNO 1T25 sú pomerne neznáme a k ich parametrom je aj zložitejšie sa dostať. Jednak preto, že majú technické listy iba v naskenovaných PDF, jednak preto, že sú od Alpha Semiconductor. So súčiastkami tejto firmy sa na základných doskách stretávame iba ojedinele. Celková prúdová kapacita Vcore je každopádne 500 A, čo stačí aj pre Core i9-12900K bez napájacích limitov. Ovládač VRM je osvedčený ASP2100 EPU.

Z drobných detailov je pozoruhodný montážny systém SSD M.2. Na dištančných stĺpikoch otočné istiace páčky. S nimi je práca podstatne pohodlnejšia ako s maličkými skrutkami.

V nasledujúcej kapitole si prejdeme BIOSom a potom už prichádzajú na rad podrobné testy, z ktorých je možné základnú dosku ucelene hodnotiť. Stovky meraní ju totiž preveria skrz na skrz.

Článok pokračuje ďalšími kapitolami:

Ako to vyzerá v BIOSe

Screenshoty zodpovedajú v čase testovania najnovšej verzii BIOSu 1013. Uvodná obrazovká EZ mode dáva dobrý prehľad o základných veciach (detekcia RAM, SSD, pripojených ventilátorov, …) vrátane zahrievania CPU a jeho prevádzkového napätia.

Cez kláves F4 je možné aj centrálne ovládať osvetlené prvky. Tých je na doske síce minimum (iba zospodu pravej strany za portami SATA), ale Aura Sync funguje aj z rozhrania UEFI.

Pokročilý režim prirodzene prináša väčšiu porciu možností ladenia. V nastaveniach PCI Express je možné regulovať tak ReSizable BAR pre grafickú kartu. My testujeme vždy všetko s vypnutým ReBARom, pretože jeho fungovanie sa v čase rýchlo mení a to je pre konzistenciu testov základných dosiek neželané (dochádzalo by k zbytočným skresleniam). Vy si ale ReBAR pokojne povoľte, pokiaľ teda práve nespomaľuje chod vašich aplikácií/hier.

Na prvom slote PCI Express ×16 je možné regulovať aj podporu jeho rýchlostného štandardu. Ten môžete v prípade potreby nastaviť ručne od PCIe verzie 5.0 historicky postupne až k 1.0.

Pre nastavenie profilu RAM Asus začal konečne používať zrozumiteľnejšie jednotné označenie XMP. V pokročilom režime sú tieto voľby na karte Ai Tweaker (Ai Overclock Tuner). O pozíciu vedľa (karta Advanced) je potom možné upraviť fungovanie TPM.

A ešte je tu jedna zmena, ku ktorej sa Asus odhodlal. Dosky tejto firmy boli v minulosti známe tým, že rešpektovali časový limit Tau pre zníženie napájania (na hodnoty PL1/TDP) v dlhej záťaži. To už neplatí, ale zároveň tu nejaké obmedzenie je. A síce krátkodobé aj dlhodobé napájanie je zarovnane podľa PL2 (výkon je teda stabilný a v priebehu času neklesá), čo je v prípade testovacej Core i9-12900K 241 W.

Na objektívne porovnávanie s inými doskami sme tento limit upravili, pre štandardné testy je odstránený úplne (t.j. PL1 aj PL2 sú nastavené na 4095 W) a v rámci testov pre znížený príkon sú nastavenia podľa vzoru odporúčaní Intelu. PL2 je ponechané na 241 W, ale PL1 máme už znížené na 125 W (TDP). A časový limit ručne zvolený na 56 sekúnd. K nemu treba dodať, že má Asus nejaké zvláštne stopky, pretože k poklesu odberu (a zníženiu) frekvencií dôjde podstatne skôr, ako to môžete vidieť aj vo vývojových grafoch príslušných testov spotreby.

Externý generátor na výrazné zvyšovanie taktu BCLK u zamknutých procesorov táto doska nemá, tak ako ani žiadna iná v tejto cenovej kategórii.

V rámci podrobných nastavení je možne spravovať aj počty aktívnych jadier a alebo úplne deaktivovať E jadrá či prispôsobiť LLC alebo sa pohrať s nastaveniami na úsporu energie (aj mimo tradičných úsporných funkcií). Do týchto vecí sme však nezasahovali a sú ponechané na východiskových nastaveniach.

Medzi teplotnými snímačmi nájdete jeden v VRM (na termistore), ale informácie o zahrievanie čipsetu chýbajú – teplota „základnej dosky“ je niečo iné.

Voľby BIOSu sú pomerne široké a okrem správy základných vecí je možné napríklad aj formátovanie pripojených SSD, čo všetky základné dosky neumožňujú.

Zatiaľ, čo niekde Asus pridal, inde ubral. Napríklad v Q-Fane sa nedá krivka PWM optimalizovať vzhľadom na voliteľný teplotný snímač, trebárs VRM.

Priebeh intenzity PWM si však môžete upraviť na všetkých dostupných konektoroch. Ručne alebo si vyberiete jeden zo štyroch prednastavených profilov (Silent, Turbo, Full Speed) s ohľadom na to, čo chcete dosiahnuť. Dobrá správa je, že je zachovaná regulácia DC, ktorá je užitočná najmä pre staršie ventilátory bez podpory PWM.

Metodika: výkonnostné testy

Herné testy...

Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale to preto, aby bolo možné všetky testy realizovať s dvoma rôznymi procesormi tak, ako sme sľúbili. Každá doska bude vždy testovaná s výkonnejším procesorom zo špičky, ale i so slabším, priemerným. Výkonnejší variant na platforme LGA 1700 predstavuje Core i9-12900K a strednú triedu potom Core i5-12400.

Na základe testov s procesormi z rôznych tried sa budete môcť jednoducho rozhodnúť, či vám dáva zmysel drahšia základná doska pre lacnejší procesor alebo naopak, ako dobrý nápad je šetriť lacnejšou doskou pri použití drahšieho a výkonnejšieho procesora, ktorý má prirodzene aj vyššiu spotrebu a kladie na kvalitu základnej dosky celkovo vyššie nároky.

Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadńUje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.

Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

... výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete

Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.

Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.

Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.

Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.

Nastavenia procesorov…

Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacími limitmi nastavenými podľa odporúčaní výrobcov CPU. PL1 nastavujeme na úroveň TDP s tým, že pri procesoroch Intel rešpektujeme aj časový limit tau (56 s). Podľa oficiálnych špecifikácií CPU je nastavená aj vrchná hranica napájania (PL2/PPT). Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), MCE (Asus) a podobné, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Metodika: ako meriame spotrebu

Analýza „spotreby“ základnej dosky je mimoriadne atraktívna téma, pokiaľ sa k nej pristupuje metodicky. Čo to znamená? Merania elektrického prúdu a napätia priamo na vodičoch, ktorými je základná doska napájaná. Najvýraznejší odber má prirodzene procesor, respektíve napájania procesora, ktorý meriame zvlášť – presne tak ako v testoch procesorov.

Ku káblu EPS tú pribúda ale ešte 24-pinový kábel ATX s viacerými napätiami, v ktorých je dobré mať prehľad. Kľúčové sú +3,3 V (z nich je napájaný typicky čipset), +5 V (pamäte) a +12 V, z ktorých sa napájajú sloty PCI Express a najväčší odber bude v prípade našej testovacej konfigurácie na grafickej karte. Tieto všetky vodiče dôkladne monitoruje. Potom v rámci konektora ATX existuje ale aj zopár pomerne nedôležitých vetiev, ktoré sa už v moderných počítačoch ani nepoužívajú (to je -12 V a -5 V) alebo sú z hľadiska odberu pomerne nedôležité. Tak ako napríklad +5 VSB (napájanie USB či osvetlenia ARGB aj keď je počítač vypnutý; to je možné v BIOSe obvykle i vypnúť) alebo PG (Power Good), ktoré má iba informatívny charakter a počas prevádzky je už na len „do počtu“. Tieto vetvy (-12 V, -5 V, +5 VSB a PG) majú vždy iba jeden vodič a ešte i to často s menším prierezom, čo je tiež znak vždy veľmi nízkeho odberu.

Vodiče 24-pinu, na ktorých odber meriame, sú zapojené vždy paralelne a sú aspoň v páre (+12 V) alebo väčšom počte. Vetva +3,3 V používa na zväčšenie prierezu napríklad štyri vodiče a +5 V ich má až päť. Táto vetva je z dnešného pohľadu už ale pomerne predimenzovaná, keďže historicky počítala s napájaním väčšieho množstva HDD, respektíve ich logickej časti (na motorickú sa používa +12 V).

Na meranie spotreby z 24-pinu používame bočník vlastnej výroby. Ten je postavený je na veľmi jednoduchom princípe a pozostáva z odporov veľmi nízkej hodnoty. Tá je nastavená tak nízko, aby úbytok napätia nebol vyšší, než stanovuje norma ATX. Na základe známeho odporu v obvode a úbytku napätia, ktorý na ňom vzniká vieme vypočítať elektrický prúd a po dosadení výstupného do známeho vzorca na výpočet príkonu je tu už ľahká matematika. Vzorky počas priebehu testov sú zaznamenávané pomocou sústavy multimetrov Keysight U1231A cez obslužnú aplikáciu, ktorá umožňuje export zaznamenaných dát v CSV. A to už je finálna destinácia na tvorbu čiarových grafoch či počítania priemerov (do pruhových interaktívnych grafov). Takto jednoduché to je.

Na úplnosť je dobré ešte dodať, že prúdové kliešte na meranie odberu z káblov EPS (napájanie procesor), sú Prova 15. Tie čoskoro nahradíme praktickejším riešením na stolové používanie, a síce podobným bočníkom, aký používame na konektor ATX. Jediný dôvod, prečo ešte nie je v obehu je jeho zložitejšia konštrukcia (keďže musí počítať aj s veľmi vysokými prúdmi) a potreba dôkladného testovania, ku ktorému sa ešte len dostaneme. Nakoľko v testoch kladieme mimoriadny dôraz an presnosť, tak sú všetky meracie zariadenia riadne kalibrované.

Metodika: testy zahrievania a frekvencií

Testy zahrievania a frekvencií

Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára teplotné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.

Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desaitich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.

Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.

Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).

Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.

Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.

Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.

Testovacia zostava

Procesory Intel Core i5-12900K a Intel Core i5-12400

Kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360

Pamäte Patriot Blackout (4× 8 GB, 3600 MHz/CL18). Zákaldné dosky s podporou pamätí DDR5 testujeme s Kingston Fury Beast (2× 16 GB, 5200 MHz/CL40)

Grafická karta MSI RTX 3080 Gaming X Trio

SSD Patriot Viper VP4100 (1 TB) a Patriot Viper VPN100 (2 TB)

Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W)

Poznámka.: V čase testovania sú použité grafické ovládače Nvidia GeForce 466.47 a zostavenie OS Windows 10 Enterprise je 19043.

3DMark

Na testy používame 3DMark Professional a z testov Night Raid (DirectX 12), Fire Strike (DirectX 11) a Time Spy (DirectX 12). V grafoch nájdete čiastkové skóre CPU, kombinované skóre, ale i skóre grafiky. Z neho zistíte, do akej miery daný procesor obmedzuje grafickú kartu.

Borderlands 3

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: None; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

F1 2020

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Metro Exodus

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Extreme; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Shadow of the Tomb Raider

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Highest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Total War Saga: Troy

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

PCMark a Geekbench

Výkon na webe

Testovacie prostredie: Aby na výsledky v priebehu času nemali vplyv aktualizácie webového prehliadača, používame portable verziu Google Chrome (91.0.472.101), 64-bitové zostavenie. Hardvérová akcelerácia GPU je povolená rovnako, ako to má vo východiskových nastaveniach každý používateľ.

Poznámka: Hodnoty v grafoch predstavujú priemer získaných bodov v čiastkových úlohách, ktoré sú združené podľa svojho charakteru do siedmich kategórií (Core language features, Memory and GC, Strings and arrays, Virtual machine and GC, Loading and Parsing, Bit and Math operations a Compiler and GC latency).

3D rendering: Cinebench, Blender, …

Cinebench R20

Cinebench R23

Blender@Cycles

Testovacie prostredie: Používame dobre rozšírené projekty BMW (510 dlaždíc) a Classroom (2040 dlaždíc) a renderer Cycles. Nastavenia renderu sú na None, s ktorým všetka práca pripadá na CPU.

LuxRender (SPECworkstation 3.1)

Video 1/2: Adobe Premiere Pro

Adobe Premiere Pro (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Premiere Pro) držíme na 15.2.

Video 2/2: DaVinci Resolve Studio

DaVinci Resolve Studio (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench, typ testov: štandardný. Verziu aplikácie (DaVinci Resolve Studio) držíme na 17.2.1 (zostavenie 12).

Grafické efekty: Adobe After Effects

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe After Effects) držíme na 18.2.1.

Kódovanie videa

HandBrake

Testovacie prostredie: Na konverziu máme 4K video LG Demo Snowboard s bitrate 43,9 Mb/s. Profily AVC (x264) a HEVC (x265) sú nastavené s ohľadom na vysokú kvalitu a profil kodéru je „pomalý“. HandBrake máme vo verzii 1.3.3 (2020061300).

Benchmarky x264 a x265

Kódovanie audia

Testovacie prostredie: Kódovanie audia prebieha pomocou kodérov pre príkazový riadok, pričom meriame čas, ktorý konverzia zaberie. Kóduje sa vždy rovnaký 16-bitový súbor WAV (stereo) s 44,1 kHz s dĺžkou 42 minút (jedná sa o rip albumu Love Over Gold od Dire Straits v jednom audio súbore).

Nastavenia kodérov sú zvolené na dosiahnutie maximálnej alebo skoro maximálnej kompresie. Bitrate je pritom relatívne vysoký, s výnimkou bezstratového FLACu okolo 200 kb/s.

Poznámka: tieto testy merajú jednovláknový výkon.

FLAC: referenčný kodér 1.3.2, 64-bitové zostavenie. Parametre: flac.exe -s -8 -m -e -p -f

MP3: kodér lame3.100.1, 64-bitové zostavenie (Intel 19 Compiler) z webu RareWares. Parametre: lame.exe -S -V 0 -q 0

AAC: používa knižnice Apple QuickTime, volané cez aplikáciu z príkazového riadku, QAAC 2.72, 64-bitové zostavenie, Intel 19 Compiler (nevyžaduje inštaláciu celého balíku Apple). Parametre: qaac64.exe -V 100 -s -q 2

Opus: referenčný kodér 1.3.1, Parametre: opusenc.exe –comp 10 –quiet –vbr –bitrate 192

Fotky: Adobe Photoshop, Affinity Photo, ...

Adobe Photoshop (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Photoshop) držíme na 22.4.2.

Affinity Photo (benchmark)

Testovacie prostredie: vstavaný benchmark.

AI aplikácie Topaz Labs

Topaz DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Tieto jednoúčelové aplikácie slúžia na reštauráciu nekvalitných fotiek. Či už z pohľadu vysokého šumu (keď sú fotené pri vyššom ISO), hrubého rasteru (typicky po výrezoch) alebo keď treba niečo doostriť. Využíva sa pritom vždy sila AI.

Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okien

Testovacie prostredie: V rámci dávkových úprav sa spracováva 42 fotiek v nižšom rozlíšení 1920 × 1280 px. To pri nastaveniach zo snímok vyššie. DeNoise AI pre zachovanie čo najvyššej presnosti držíme vo verzii 3.1.2, Gigapixel v 5.5.2 a Sharpen AI v 3.1.2.

Ako akcelerátor máme nastavený procesor (a vysokú alokáciu RAM), vy si môžete ale prepnúť i na GPU

(De)kompresia

WinRAR 6.01

7-Zip 19.00

(De)šifrovanie

TrueCrypt 7.1a

Aida64 (AES, SHA3)

Numerické výpočty

Aida64, testy FPU

FSI (SPECworkstation 3.1)

Kirchhoff migration (SPECworkstation 3.1)

Python36 (SPECworkstation 3.1)

SRMP (SPECworkstation 3.1)

Octave (SPECworkstation 3.1)

FFTW (SPECworkstation 3.1)

Convolution (SPECworkstation 3.1)

CalculiX (SPECworkstation 3.1)

Simulácie

RodiniaLifeSci (SPECworkstation 3.1)

WPCcfd (SPECworkstation 3.1)

Poisson (SPECworkstation 3.1)

LAMMPS (SPECworkstation 3.1)

NAMD (SPECworkstation 3.1)

Testy pamätí a cache

Testy pamätí...

... a cache (L1, L2, L3)

Rýchlosti slotov M.2 (SSD)

Rýchlosti portov USB

Rýchlosť ethernetu

Vývoj spotreby (EPS + ATX konektor) bez limitov spotreby napájania

Vývoj spotreby (EPS + ATX konektor) s limitmi napájania podľa Intelu

Celková spotreba (EPS + ATX konektor)

Bez limitov napájania...

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Dosahované frekvencie CPU

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie CPU

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie VRM – termovízia Vcore a SOC

Bez limitov napájania...

... a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie SSD

Zahrievanie čipsetu (južný mostík)

Záver

Takú pozitívnu stopu, ako z testov zanechala základná doska Asus TUF Gaming B660 Plus WiFi D4, zanecháva máloktorý hardvér, ktorý prejde testlabom HWCooling. A to i napriek tomu, že je v tabuľke plusov a mínusov väčší počet negatív. Tie sú však prirodzené a vychádzajú z nízkej obstarávacej ceny, ktorá je pre túto dosku kľúčová. Dôležité je, že všetky nedostatky sú mierne a ona nízka cena ich ospravedlňuje.

Veľa redakcií bude túto dosku diskreditovať na vyššom zahrievaní VRM, ale neopodstatnene. Nech vyzerá 97 °C na termovízii akokoľvek hrozivo, tak bez pasívov a s Core i9-12900K je to výborný výsledok. S pasívmi je to do 80 °C a k žiadnemu poklesu výkonu (brzdením zhadzovaním násobiča) tak nedochádza ani s najvýkonnejšími procesormi, ktoré je možné v súčasnosti do pätice LGA 1700 osadiť.

Malú výhradu máme iba k 12-pinom EPS. Pri väčšom 16-pinovom napájaní sa budú vnútri konektorov menej zahrievať aj lacnej zdroje s menším prierezom vodičom. To je už ale naozaj kozmetika. Špeciálne preto, že pri tejto doske sa predpokladá fungovanie s lacnejšími procesormi so spotrebou do 150 W, hoci VRM zvládne i dvojnásobný nápor. Po zarovnaní odberu podľa 125 W je zahrievanie napäťových regulátorov príjemne nízke.

Vyššie uvedeným nechceme tvrdiť, že je doska vhodná pre špičkové procesory. To nie je, ale z iného než „kapacitného“ dôvodu VRM. Napájacia kaskáda je predsa len lacnejšia a z testov výkonu a spotreby sa ukazuje jej slabšia efektivita. Pri podobnom a skôr o chlp nižšom výkone (ale to je spôsobené aj pomalšími pamäťami DDR4) v porovnaní s MSI MAG B660M Mortar WiFi je tu vyššia spotreba. A to i v AVX záťaži, v ktorej TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 znižuje násobič (o 3). Čiastočne to je možné kompenzovať manuálnym ladením podvoltovávaním, ale to nič nezmení na tom, že výkon na jednotku spotreby bude na doske Asus nižší.

Na oplátku je výborne zvládnutá regulácia mimo záťaže, v ktorej je i spotreba procesora Ci9-12900K vždy príjemne nízka. Prekvapivo lepší než na väčšine iných dosiek je aj sieťový adaptér Intel I225-V. Oproti Realtek 8125BG na B660M Mortar je dosahovaná podľa očakávaní aj rýchlosť nahrávania. Dokonca je medzi externými konektormi aj 20-gigabitový (3.2 gen. 2×2) port USB typu C. Výbava je na dosku výrazne pod dvesto eur naozaj slušná, respektíve úspory sú na miestach, ktoré používateľov s nižším rozpočtom príliš trápiť nebudú. Najmä v kombinácii s lacnejšími procesormi.

Výkonnostné výsledky tentokrát podrobne rozoberať nebudeme, preto zatiaľ nemáme na porovnanie dosku s pamäťami DDR4 (tá príde až v ďalšom teste) a rozdiely oproti s B660M Mortar hovoria viac o vplyve rôzne rýchlych pamätí. Ak vás táto problematika porovnania pamätí DDR5 s DDR4 zaujíma, môžete sa testami prehrabať. Ale radšej si počkajte na pripravované merania, kde bude porovnanie výkonu pamätí vychádzať z testov inak rovnakých dosiek (a okrem 3600 MHz modulov s priemernou rýchlosťou budeme testovať rýchlejšie DDR4 so 4400 MHz). Ale už i týchto testov vidieť, že 5200 MHz DDR5 oproti DDR4 výkon výrazne nezvyšujú ani s procesorom triedy Core i9. Výsledky sú veľmi podobné a narazíte i na aplikácie, ktoré profitujú z nižších latencií DDR4 s inak výrazne menšou priepustnosťou.

Ale naspäť k hodnoteniu TUF Gaming B660 Plus WiFi D4. Veľmi solídna základná doska za veľmi príjemnú cenu. Pokiaľ vám nevadí slabšia efektivita VRM či na súčasné pomery predsa len jednoduchšie možnosti regulácie ventilátorov, tak vám jej výber schvaľujeme.

Ľubomír Samák, redaktor HWCooling.net