0 dBA je „in“
Minimalistické počítače už nepatria medzi marginálne produkty jedného či dvoch výrobcov. Barbone, s objemom okolo pollitra, má okrem priekopníka v tejto oblasti, spoločnosti Zotac s najširšou modelovou základňou (Zboxov), tiež Gigabyte – Brix a samozrejme Intel – NUC, ktorý sme si pred nejakou dobou i sami vyskúšali. Potom je tu celá plejáda väčších, ale stále drobných strojov. Štyrom z nich je venovaná zvýšená pozornosť i v aktuálnom čísle tlačeného časopisu Extra PC.
Výkon prvých, tomuto segmentu príbuzných, nettopov s pomalým Atomom na čistokrvný počítač síce nestačil, dnes už môžeme byť s mobilnými ULV čipmi spokojní. Bežné úkony, s ktorými majoritná časť užívateľov operuje, ustoja bez najmenšieho zaváhania. Nepočíta sa pochopiteľne iba s náruživými hráčmi. Pre multimediálne či kancelárske nasadenie môže byť zato napríklad práve platforma NUC zaujímavejšou alternatívou než v porovnaní s ňou vždy obrí štandard ATX.
zadný panel NUCu svojou plochou kopíruje záslepku dvojslotovej grafickej karty
Ona miniaturizácia nesie so sebou ale i negatíva. Jednak sú nimi konektorové straty a jednak obmedzený, prípadne žiadny, priestor pre lacné vysokokapacitné dátové úložisko. V obidvoch prípadoch sú to však riešiteľné veci, ktoré sú snáď už i v prípade pripravovaného NUCu s Haswellom na dobrej ceste. Nevyriešeným zostáva posledný rébus, a to, akým spôsobom komponenty (napr. i spolu s platňovým diskom) bezpečne chladiť pri nižšom než otravnom hluku, najlepšie však žiadnom. Spomente na prekuknutú nestabilitu kvôli prehrievaniu SSD a následné plánované rozšírenie o termálnu vložku.
To je ale najskôr prvá a posledná vec, ktorou bude Intel svoje skrinky vylepšovať a podľa všetkého nechá voľné pole pôsobiska mimoriadne aktívnym výrobcom tretích strán evidentne dúfajúcich v slušné predaje a to, že cieľovou skupinou budú na hluk nároční užívatelia. Podstatná časť skriniek totiž využíva nízkeho príkonu a keď sa nevyhne ventilátoru úplne, tak s bezhlučným chodom počíta aspoň pri nižšej záťaži. Do testov sme vybrali štyri odlišné koncepcie z rôznych cenových kategórií. Záverom by z nich malo teda vypadnúť, či vôbec investíciu zvažovať, ušetriť lacnejšou, alebo radšej priplatiť.
Zľava pôvodná skrinka od Intelu, SilverStone Petit PT14, Akasa Newton a dva modely od Impactics – D1NU a D1NU-EX
SilverStone PT14
Jednoduché účelné balenie s penovou ochranou vo vnútri predurčuje skrinku k tomu, aby ste mali po vybalení radosť z elegantného dizajnu bez oderkov. Konštrukcia skrinky je hliníková, povrchová úprava prešla čiernym nástrekom (v inej farbe sa zatiaľ nepredáva). Vo svojej podstate ide, ako u všetkých ďalších, o veľmi jednoduchú vec.
Vrch i boky sú tvorené rebrami, ktoré prijímajú teplo z procesora a čipovej sady. Na kraji, nad predným panelom, je v rebrovaní otvor pre dotláčanie tlačidla k spusteniu, žiadnu kabeláž teda viesť interiérom nebudete. K svetelnej indikácii činnosti sú medzi rebrovaním dva svetlovody. Spodná strana sa pýši gumenými nožičkami a výdychom chladenia.
Výrezy na zadnom paneli počítajú s použitím základných dosiek v konfigurácii s dvojicou portov HDMI a RJ45 pre káblovú sieť. Kompatibilná je teda s DC3217IYE s Core i3 a DCCP847DYE so slabším Celeronom. To sa bavíme o verzii s prívlastkom H2, pre dosku s HDMI kombinovaným s konektorom Thunderbolt hľadajte model končiac H1T1, pre pár display portov je určená PT14B-H1D2. Samotná kostra je u všetkých rovnaká a líšia sa teda iba výbavou zadného panelu.
Interiér a montáž
Do útrob sa dostanete jednak po odnímaní dvoch skrutiek z čela a zadného panelu a jednak povolením nožičiek, ktorých stredom sú vedené dlhé skrutky spájajúce skrinku s druhou časťou, respektíve s chladičom.
V ceste medzi CPU a radiátorom stojí sploštená, na pevno spájkovaná heatpipe. Menej hrejúci sa čipset je spojený iba s hliníkovým blokom. Strop skrinky je miestami perforovaný, čo síce možno prospeje chladeniu, ale tiež prenikaniu nežiaduceho prachu.
Montáž je záležitosťou niekoľko málo sekúnd. Po nanesení pasty na dva čipy dosku položíte presne na dištančné stĺpiky a zakrytujete druhou časťou so 60mm ventilátorom. Nakoniec treba všetko zase spojiť a môžete uvažovať, kde bude pre váš malý počítač to správne miesto. Jedna z možností je, že si ho šikovne zavesíte na chrbát LCD monitora.
PC skrytý niekde za obrazovkou bude síce iste fajn, bohužiaľ, u väčšiny atraktívnych monitorov je z miesta, kde by ste chceli práve NUC, vyvedený stojan. Takže vo finále ostanete asi predsa len s bedničkou na stole či v obývačkovej stene.
Akasa Newton
Ďalší fyzik z Akasy, Newton, vychádza z modelu Euler, ktorý sme testovali a vďaka v rámci svojej kategórie ľudovej cene i ocenili razítkom „Smart Buy“. Od pohľadu iba menšia sestrička rozšírená o port USB 2.0 to bude mať o niečo zložitejšie.
Rozmermi už nekopíruje intelovskú škatuľku (116 × 112 × 39 mm) ako SilverStone Petit PT14 (106 × 122 × 38 mm) a je objemnejšia. Podstava je štvorcová so stranou 150 mm, na výšku má potom 47 mm. Na druhej strane tu už ale nepôsobí pohyblivý strašiak s klznými ložiskami.
Pýšiť sa môže kompletne pasívnym dizajnom. Otázkou zostáva, ako sa prejaví v porovnaní konkurentkou zo SilverStonu. Cenovo sú si obe veľmi podobné, v obchodoch k dostaniu za cca 1200 Kč.
Zadný panel je vymeniteľný. Ak sa z nejakého dôvodu rozhodnete, že dnes kúpite verziu s dual HDMI a za nejaký čas bude pre vás zaujímavejšia Core-i5 s display portmi, stará skrinka vám na krku nezostane, stačí dokúpiť náhradný panel za 130 Kč (pôvodný je prichytený jednoducho demontovatelnými šesťhrannými skrutkami).
Interiér a montáž
Do interiéru sa dostanete povolením spodnej platne uspôsobenej tiež k montáži na monitor, rozteč dier je 100 × 100 mm. Prenos tepla bude obstarávať tentokrát už pevne spojený blok vystupujúci z pasívu, prestup tepla bude teda vynikajúci. Z elektroniky predného panelu vedú okrem konektoru pre tlačidlo power i dve žily k zapojeniu dvojice LED a kábel k USB. Interný konektor bohužiaľ každý NUC nemá, čo je i náš prípad. A je dosť možné, že si nakoniec flashku spredu nezapojíte.
Impactics D1NU
Spoločnosť Impactics je v našich končinách v porovnaní s prechádzajúcimi výrobcami pomerne neznámou firmou. K ich produktom sa však bežne dostanete, napríklad v TipHardware. V skutočnosti ide o šikovných Nemcov špecializujúcich sa prednostne na celopasívne systémy. Na kompletné produktové portfólio výrobcu vás presmeruje nasledujúci odkaz.
Už prvé dojmi so skrinky napovedajú, že sa zapodievajú luxusnými produktmi, zrkadlom ktorých je však i rovnako vysoká cenovka. Impactics D1NU je dostupná v čiernej i striebornej variante s cenou okolo 2500 Kč. Napriek tomu, že Akase Newton nemožno po stránke dielenského spracovania nič vytýkať, D1NU pôsobí o triedu lepšie, robustnejšie. „Plechy“ sú hrubšie, a to je pri hmotnosti 1135 g iba o 200 g ťažšou. A veruže nejde o žiadneho prcka, ako sa zdá z fotografií. V skutočnosti má skrinka totiž až 170 mm na šírku, opticky teda vyzerá i so 114mm hĺbkou krátko – do výšky má 67 mm.
I/O shield pôsobí trochu chaoticky, ale to preto, že nám bola poskytnutá predprodukčná vzorka. V predaji toľko všemožných „vylupovátok“ na zadnom paneli nenájdete. Konkrétne zo všetkých, ktoré sú k videniu, zostáva na svojom mieste iba pravý menší kruh pre externú anténu pre bezdrôtovú sieť Wi-Fi.
Zadný kryt je z pochrómovanej ocele. Predný panel so špičkovým spínacím tlačidlom s prstencovým podsvietením, je hliníkový. Rovnako z hliníku je i rebrovanie a vôbec celý zvyšok tela skrinky.
Interiér a montáž
Skrinka pozostáva z troch do seba zapadajúcich dielcov. Odnímateľný predný panel drží pasív so zvyškom, respektíve so „šuplíkovou“ časťou vedenou a do masívneho chladiča zasunutou v koľajničkách. Všetko do seba zapadá bezchybne.
Samotná montáž dosky s komponentmi je zdĺhavejšia než tie predošlé. V prvom rade je treba k procesoru a čipsetu pripevniť blok z elektrolytickej medi. Na jednej strane bude v kontakte s čipmi, úlohou druhej strany je potom odvádzať teplo do pasívu. Pre ideálny prestup je nutnosťou po celej ploche bloku naniesť pomerne veľké množstvo teplovodivej pasty.
Nechýba ani možnosť zavesenia na monitor cez VESA s roztečou 75 × 75 mm. Montáž je navrhnutá síce slušne, bohužiaľ, sada k nej potrebná do štandardného príslušenstva nepatrí a musíte si ju dokúpiť za 550 Kč. Systém uchytenia je však perfektný: jeden plech pripevníte nad vstupy monitora, druhý na dno skrinky. Obe časti potom do seba len zľahka zasuniete a k tomu ešte zabezpečíte proti vypadnutiu istiacou skrutkou.
otlačky termopasty po demontáži
Impactics D1NU-EX
Keď sme skrinky objednávali, výrobca nás dopredu varoval, že ich menší model nemusí dobre znášať vysokú záťaž v syntetických testoch. K tomu dodal, že majú za to, že sa s podobným zaťažením u NUCu v praxi nepočíta. Pre orientačný obrázok o maximálnych schopnostiach však ani extrémy nevynecháme. Kto vie, čo s tým kto bude vyvádzať, že.
Pre zvláštne prípady, hoci i v prostredí s vyššou teplotou okolia, má Impactics pre primárne priemyselných odberateľov v ponuke o 70 % väčší (dlhší) model. Je ale otázkou, či sa D1NU dostane i do bežného predaja. Zatiaľ môžete tohto, v porovnaní s referenčnou skrinkou od Intelu, obra vnímať ako exkluzivitu, ktorá bude nastavovať výkonnostnú latku ostatným výrobcom.
originálna skrinka od Intelu sa do Impactics D1NU-EX zmestí štyrikrát
Až na chýbajúce montážne otvory pre uchytenie na monitor a absentujúci port USB je dizajn skrinky totožný s jej kratšou verziou. Jediným prvkom pustého čelného panelu je tak tlačidlo k zapnutiu. Základ je ale i napriek tomu dobrý, predný panel je vymeniteľný, s rozšírením konektivity u portovo bohatších verzií s Haswellom to toda vidíme do budúcna nádejne.
Impactics má dokonca už i verziu pre Core i5, kde počíta i vďaka prítomnosti portu SATA s montážou 2,5" SSD/HDD. Súčasný stav eventuálneho konvertovania cez adaptér do mSATA za prítomnosť interných pozícií zrejme nestál.
Metodika a extrémna záťaž
Už z testovania mini počítača ako takého vieme, že interným senzorom všade možne po doske sa príliš veriť nedá. Ony hodnoty v rozmedzí 24–128 °C počas záťaže vyzerajú skutočne nereálne. Preto sme sa pre tentokrát vybavili okrem disku s interným senzorom (Crucial M500) i so skalibrovaným termometrom schopným merať nezávisle v dvoch bodoch.
Rozvrhnutie snímačov bolo vcelku jednoduché. Jeden sme s pevným prítlakom (pomocou tavných tyčiniek) upevnili na čip RAM do miest, kde sa počíta s najvyšším zahrievaním. Do používanej konfigurácie sme osadili dvojicu 1,5V modulov Kingston HyperX PnP o celkovej kapacite 8 GB. Do svojej zostavy síce najskôr vyberiete iba jeden modul a i to s nižším napájaním, úlohou testu je simulovať z viacerých možných modelových situácií primárne horší než ideálny stav.
Druhý senzor skončil na opačnej strane PCB, na MOSFETe z okruhu napájacej kaskády Core i3-3217U. V prípade CPU budú hodnoty odčítané z utilitky Core Temp. Nakoniec, tu to anti-fyzikálnymi výsledkami nezaváňa. Poslednú vec, ktorú v grafoch nájdete, je z GPU-Z opísaná pracovná teplota grafického čipu. Najkritickejšie súčiastky máme teda „vykryté“.
Komponenty sme trápili v štyroch výpočetne rôznych disciplínach, zostupne od najnáročnejšej. V OCCT, v režime „power supply“, čakali NUC najkrušnejšie chvíle. Je totiž z kategórie „toto doma radšej neskúšajte“. Tento test je dobrý pre preverenie maximálnych schopností chladenia. Nakoľko využíva hraničných možností komponentov súčasne, môžeme ho považovať za krajnú hranicu, za ktorú sa pri bežnom používaní, pri štandardnej izbovej teplote 21 °C, nedostanete.
Pre každé meranie bolo stanovených fixných tridsať minút, kedy sa už hodnoty zachytené v grafoch radikálne nemenili. To ale neznamená, že pri nepretržitej prevádzke nebudú o niečo vyššie. Týka sa to samozrejme pasívnych skriniek, kde sa teplo kumuluje po podstatne dlhšiu dobu než u tých s vetráčikom. V rámci časových možností je ale doba trvania testov, myslím, prijateľným kompromisom. Nezostáva, než sa s chuťou prebrať množstvom zaznamenaných výsledkov.
Extrémna záťaž v OCCT
Poradie v zásade neprekvapilo, azda je len príjemné, že dvakrát lacnejšia Akasa nestráca na Impactics D1NU nijak výrazne. Zrovnajte si ale SilverStone Petit PT14 a skrinku od Intelu. Jediné miesto, kde SilverStone stiahol teploty na nižšie hodnoty, je púzdro Core i3, ostatné komponenty drží na podstatne nižších teplotách práve chabo vyzerajúci systém referenčného chladenia. Najskôr už ale správne tušíte, že PT14 bude výrazne tichšia. Zatiaľ čo max. 2400 ot./min malého vetráčiku SST možno klasifikovať ako ešte prijateľnú hladinu hluku, 6000 otáčok Intelu je už naozaj extrém.
Po polhodine chladnutia
K režimu mimo záťaž sa neskôr ešte raz vrátime. V tomto prípade ide o stav, kde zostava chladne po štandardnú dobu trvania 30 minút. Je nutné podotknúť, že v idle vám najskôr neprídu ako rušivé ani testované skrinky s vetráčikom.
U Intelu klesne rýchlosť k mimoriadne tichým 1450 ot./min a útroby PT14 čítajú symbolických cca 200 ot./min. Je však nutné dodať, že po priložení ucha k testovanej vzorke SilverStonu Petit PT14 sme pozorovali jemné, ale skutočné jemné cvakanie. Zvukový prejav motorčeka i ložísk plastovej skrinky od Intelu je zato prakticky bezhlučný.
Všimnite si tiež, že teplota SSD u SilverStonu klesla iba o 4 °C, ale čo je zaujímavejšie, u Intelu naopak stúpla až o 9 °C. Dôvodom toho je v idle mimoriadne tiché chladenie, ktoré na nízke teploty disku vôbec nestačí. Problémom je, že pri hodnote nad 70 °C je snahou disku dostať teplotu zase do normálu, a to do tej doby za pomoci nižšej spotreby i výkonu.
Predpokladaná (nižšia) záťaž
Druhá sada meraní má k očakávanému využitiu NUCu podstatne bližšie. Majiteľ desktopu podobného razenia zrejme nebude svoj PC trápiť hrami či vecami, na ktorý beztak nestačí, ale zamestná ho kancelárskym prostredím či videom.
Reprezentantom nižšej procesorovej záťaže je zacyklené prehrávanie dema od Samsungu – Oceanic Life s obrovským dátovým tokom 40 Mb za sekundu. Do tejto záťaže sa zmestíte s väčšinou multimediálnych aktivít. A pretože je dnes už pochopiteľne zaujímavejšia HW akcelerácia videa modernými GPU, ani o tieto merania ochudobnení nebudete.
Celkovo je využitie integrovaného grafického jadra k prehrávaniu videa mimo iné i energeticky úspornejšie, a teda má dopad i na zahrievanie. V závere nechýbájú ani merania mimo záťaž, ktoré sa na miskách váh dajú vyvážiť úpravami textu.
Pretože samovoľné chladnutie do východzieho stavu je otázkou desiatok minút, každý z trojice nasledujúcich režimov začína z nového štartu, pred ktorým sme komponenty k požadovaným izbovým teplotám prefúkali externým ventilátorom.
po každom meraní zrážame teploty komponent na východzie pomocou veľkého ventilátora
SW prehrávanie videa
V čele sú skrinky Impactics držiace si teploty prijateľných medziach, a to u všetkých komponentov. Nad Akasou majú navrch hlavne preto, že držia v útrobách menej tepla, ktoré už začína byť v prípade skrinky Newton kritickým pre SSD, to už tesne presahuje 70 °C.
Veľké problémy už ale má Petit PT14. Teploty CPU sú síce v poriadku, ale práve ony sú výsledkom toho, že ventilátor nemá potrebu sa otáčať na viac než 225 ot./min, v dôsledku čoho trpia pamäte MOSFETy i SSD. Pri alarmujúcich 82 stupňoch na disku bude asi lepšie i na úkor vyššej hlučnosti popohnať ventilátor z BIOSu. S ventilátorom v skrinke Intelu si prednastavený profil rozumie lepšie, aj keď popri 3640 ot./min za cenu vyššej hlučnosti a 75 °C je na SSD tiež príliš.
Po vynútení HW akcelerácie
O niečo lepší to pohľad je na pracovné teploty po povolení GPU akcelerácie. Každopádne, že treba reguláciu u PT14 určite vyladiť aspoň k o niečo vyšším než 225 ot./min. To tam už skoro ten ventilátor nemusí byť vôbec a mám za to, že do 1000 otáčok si ani v pri nočnom sledovaní filmu si vlasy trhať nebudete. V pozore treba byť zase v prípade skrinky Intel. Práve v tomto režime nemusí predvolená krivka zmeny otáčok v BIOSe stačiť. A to i napriek tomu, že už i takto beží ventilátor na 2350 ot./min. Na uspokojivé uchladenie CPU to síce stačí, kritických hodnôt dosahuje znova SSD.
Idle vo Windows 7 so zapnutým Aerom
Mimo záťaž sú všetky riešenia tiché a až na to od Intelu nemajú problém ani s teplotami. V tomto režime bežala celkom pasívne už i PT14 (s SSD do 64 °C). Malý pasív Intelu je v idle síce v spolupráci s 1250otáčkovým radiálnym vetráčikom prakticky bezhlučný, ale i pri nízkom príkone tento systém chladenia dosahoval miestami vysokých teplôt. Hlavne, so 70 °C už zase koketuje nešťastný disk, zvyšné komponenty sú relatívne chladné, a to vrátane kitu SO-DIMM.
Záverečné zhrnutie a zhodnotenie
Pre tých, ktorí to myslia s projektom výkonného bezhlučného PC do domácnosti či kancelárie vážne, je výmena skrinky doslova povinnosťou. V opačnom prípade máte vietor po zdarnej výmene okien za plastové razom v počítači, ktorý je i napriek tomu neschopný chladiť disk v požadovanom rozmedzí pracovných teplôt. Pravdou síce je, že v predaji by sa už mala každou chvíľou objavovať už i vylepšená verzia skrinky Intelu, ktorá má riešiť práve ono prehrievanie disku. Vyššiu hlučnosť to ale nezníži a vysokých teplôt mimo to dosahujú i okolité súčiastky – moduly RAM či MOSFETy.
Výmenou za SST Petit PT14 si k lepšiemu rozhodne pomôžete, ale nepôjde to bez vyladenia „blbého“ ventilátora (v na toto pomerne schopnom BIOSe). Ten totiž reaguje na zmenu otáčok na základe pracovnej teploty jadier CPU. Z toho dôvodu i v dobe, kedy sa iné súčiastky prehrievajú, drží otáčky príliš nízko na to, aby bolo chladenie ako celok spoľahlivé.
S chladením kritických častí si lepšie počínajú objemnejšie pasívne návrhy, ktoré teplo nekumulujú v malom tele, ale cez strop ho odvádzajú k oblakom. Priestor na zlepšenie je ale i u nich. Napriek tomu, že teploty nespadajú do kategórie alarmujúcich, ideálnymi tiež nie sú. A že zrovna NUC, respektíve jeho obojstranné PCB je pre chladenie dispozične perfektné. Podobne, ako je na jednej strane pripojený blok k CPU a čipestu, v zmysle čo najdlhšieho zdravia by snáď bolo možné bez menších problémov podobným spôsobom odvádzať teplo i z SSD a pamäťových modulov.
S veľkým prílivom alternatívnych výrobcov je vyšperkovanie pasívneho chladenia k dokonalosti pravdepodobne len otázkou času. Rovnako ako rozširovanie portovej nádielky, predsa len, trojica portov USB je skôr notebookovou než desktopovou črtou. Vo fáze riešenia je i rozširovanie o 2,5" SSD/HDD, ktoré budú bránou k veľkému internému úložisku za babku.
Platforma Intel NUC, podobne tak i skrinky pre ňu určené, sú v rannom štádiu, a teda vecí, ktoré by sme si priali mať pokrokovejšímími nie je málo. S prižmúrenými očami ale ocenenia rozdáme. „Smart Buy!“ za veľmi priaznivú cenu udeľujeme skrinke Akasa Newton a „We Want It!“ si za zrejme vôbec najvyšší chladiaci výkon odnáša Impactics D1NU-EX.
celkové rozmery vo vizuálnom porovnaní s referenčnou skrinkou
Za poskytnutie Akasy Newton do testov ďakujeme spoločnosti ATComputers
Za poskytnutie SilverStone Petit PT14 vďačíme jeho výrobcovi
Za technickú podporu ďakujeme internetovému obchodu Tiphardware